Drogy kanabisového typu

Historický prehľad

Ide o historicky dávno známu skupinu psychoaktívnych látok prírodných zdrojov. Starovekí Germáni drogu z konope nazývali lanapas, Asýrčania kunubu, Gréci kannabos. V indických brahmánskych textoch sa extrakty z konope spomínajú ako nápoje večného života, ktoré pripravili démoni pre boha Višnu. Podľa povestí, aj z rozhovorov Marca Pola z jeho ciest po Oriente, sa absolútna vernosť assasínskych bojovníkov svojmu vodcovi šejkovi Hassanovi v protitureckom odboji zakladala práve na účinkoch drog z konope. O mene marihuana sa šíria rôzne povesti. Podľa niektorých zdrojov sa má jednať o portugalský pôvod slova (moriguango) s významom jedovatý. Ďalšou verziou je údajný kryptogram Maria a Juan vyjadrujúci dvojdomosť rastliny konope. Historicky prvý seriózny výskum drog z konope vykonal Sylvestre de Sacy, ktorý sa zúčastnil Napoleonovho ťaženia do Egypta. Vzorky drog, ktoré z výpravy priviezol de Sacy analyzoval Lamarck. Účinky hašišu sa spomínajú v dielach Baudelaira aj A. Dumasa. Priemyselné vlastnosti konope boli známe už od nepamäti. Guttenbergova biblia bola vytlačená na konopnom papieri. Na rovnakom paprieri bol spísaný aj prvý text Amerického vyhlásenia nezávislosti. Na konopných plátnach maľovai Rembrandt aj van Gogh. Vo Fordovom múzeu v USA je zachovaný automobil z roku 1941 s karosériou vyrobenou laminovaním konopných vlákien. Marihuana je každodenne témou číslo jedna v polemikách o jej legalizáciu. Medicínske využitie marihuany je súčasťou mnohých štúdií. S marihuanou sa stretávame v súdobých gastronomických knihách či pokútnych receptúrach.

Zdroje drogy

Základným zdrojom marihuany je konope siate (Cannabis sativa var. americana, ruderalis), ktoré sa vyskytuje vo viacerých botanických variantoch. Zdrojom hašišu je predovšetkým Cannabis sativa var. Indica. Indický variant je jednoročná rastlina dosahujúca výšku až 4,5 metra. V podmienakch strednej Európy dosahuje ilegálne pestovaný indický variant konope výšku do cca 2 metrov. Ide o dvojdomú rastlinu, t.j. jednotlivé rastliny majú iba samčie alebo samičie kvety. Rastliny majú úzke dlhé listy s charakteristickým jemným vrúbkovaním. Listy sú z hornej strany sýto tmavozelené, na spodnej ploche svetlejšie. Kvitnúce samičie rastliny vylučujú na kvetoch značné množstvo lepkavej živice. Konope siate rastie od mierneho až po tropické zemepisné pásmo. Ideálnym klimatickým regiónom pre konope produkujúce hašiš je India, pre marihuanu Mexiko, Panama, Kolumbia, Jamajka. K drogovým variantom patrí hašis, známy na ilegálnom trhu ako hash, honey oil, haš, šit, charos, ganja, bhang, kiff  a marihuana (tráva, joint, weed, doobie, grass, dope, dagga, smoke, maryša, tea, jive). Hašiš je výťažok samičích kvetov (menej často samčích), ktoré produkujú značné množstvo olejovitej živice s výrazne štipľavým zápachom. Marihuana sa pripravuje z vysušených listov a kvetov konope, niekdy po špeciálnej fermentačnej úprave. Najvyššiu koncetráciu na účinný alkaloid THC (delta - 9 - tetrahydrokanabinol) majú najmä mladé lístky a kvety na vrcholci rastliny. Hašiš sa v tuhom stave na trhu objavuje vo forme tvrdých lisovaných kociek svetlohnedej až tmavohnedej farby. Inokedy sa lisuje do tyčiniek, či platničiek. Marihuana sa drví do podoby tabaku v prípadoch klasického užívania fajčením, inokedy sa môže vyskytovať aj v podobe vysušených lístkov pre potreby vyluhovania v čajoch či alkohole. V konope sa nachádza približne 30 látok fenolickej povahy, z ktorých najvýznamnejšia je práve delta - 9 - tetrahydrokanabinol. V zelených rastlinách sú prítomné aj prekurzory účinných látok - kanabinoidné kyseliny, ktoré sa účinkom tepla menia na aktívne kanabinoidy.

Spôsob aplikácie drogy

Klasickou formou aplikácie marihuany a hašišu je fajčenie s typickými dychovýni exkurziami hlbokých nádychov, zadržaním dychu a výdychu. Už ani v strednej Európe nie je zriedkavosťou fajčenie marihuany pomocou vodnej fajky (nargilé), či prostredníctvom rôznych ochladzujúcich uzavretých zariadení v snahe opakovane koncentrovať marihuanový dym pre ďalšie vdychovanie. V poslednej dobe je čoraz častejšou formou aplikácie marihuany jej rozpúšťanie v tukoch, či alkohole, prípadne aj používania marihuany ako prísady k jedlám.

Účinky

Kanabinoidy spôsobujú po aplikácii miernu eufóriu s častými chybami vnímania (ilúzue, pseudoilúzie). Akútne drogou ovplyvnený jedinec obyčajne vie spočiatku ovládať svoje „výlety“, pričom prežívanie reality je popisované ako radostnejšie a bezproblémovejšie. Záchvaty smiechu, emočné výbuchy sprevádzajú komunitné užívanie marihuany, či hašišu, Veľmi podstatnou psychologicky podmienenou skutočnosťou opakovaného užívania marihuany predstavujú väzby na špecifické kulturálne prostredie s výberom počúvanej reprodukovanej hudby, štýlom obliekania, či spôsobu života. Peristatické faktory sú často dominantné v budovaní psychickej zložky závislosti od drog kanabisového typu. Kanabinoidy vykazujú pomerne nízku fyzickú závislosť, avšak z psychologického hľadiska predstavujú bránu do „chemického raja“, čo dokazujú štatistiky liečených pacientov, ktorí svoj prvý kontakt s drogou zažili práve v opojení marihuanou, či hašišom. K fyzickým príznakom akútneho ovplyvnenia drogami z konope patrí výrazné prekrvenie očných spojiviek, zvýšená frekvencia srdca, sucho v ústach, nekonštantné pocity na zvracanie, zvýšený apetít k jedlu v rôznych kombináciách, či naopak nechutenstvo. Konzumenti drog z konope popisujú paradoxné vnímanie plynúceho času, ktorý sa zdanlivo predlžuje, čo neraz výrazne mení schopnosť orientácie v čase          a v priestore. V súvislosti s marihuanou sú popisované aj príznaky v zmysle halucinácií akustických, či vizuálnych.

Zdravotné riziká zneužívania drog z konope

K rizikám v zmysle poruchy psychických funkcií patria najmä spočiatku maskované poruchy integrity osobnosti najmä u predisponovaných osôb. Vyskytuje sa taktiež introvertovanosť, citová otupenosť. Z porúch telesných funkcií sa vyskytujú najmä časté zápalové ochorenia dýchacieho systému (chronické zápaly priedušiek a periférnych dýchacích ciest), ako aj atrofický emfyzém (rozdutie) pľúc u mladých osôb s neskorými fatálnymi dôsledkami na kardiorespiračný (srdcovo-pľúcny) systém.

Za zmienku taktiež stoja aj prípady samovrážd v prípadoch závislosti od kanabinoidov pri hlbších zmenách osobnosti konzumenta v dôsledku opakovanej expozície drogou.

Zdroj:
MUDr. Norbert MORAVANSKÝ
Prof. MUDr. František NOVOMESKÝ, PhD.
ÚSTAV SÚDNEHO LEKÁRSTVA
Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine