Tto srnka funguje v ubovonom prehliadai, najlepie vak vyzer v prehliadaoch podporujcich HTML 4.0 a CSS 2. Ak tate tto sprvu, v prehliada zrejme dostatone nepodporuje CSS. Strnku vidte bez pokroilejieho formtovania, ale s plne prstupnm kompletnm obsahom.

Slovensky Slovensky        English English
Piatok, 25. júl 2014
 
 

Liečba závislostí od psychoaktívnych látok

MUDr. Silvia Lúčna, primárka Kliniky drogových závislostí Slovenskej zdravotníckej univerzity, Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Pezinok, 26.1.2009

zdroj: photos.com

Výskumy tvrdia, že počet ľudí, ktorí z rôznych dôvodov aspoň občas zneužívajú nejakú drogu, či už legálnu, alebo ilegálnu, na celom svete postupne stúpa.

Droga je akákoľvek psychoaktívna látka, ktorá je schopná meniť duševné procesy a má potenciál stať sa návykovou látkou. Pôsobí na ľudský organizmus veľmi komplexne. Najviac škody na telesnom a duševnom zdraví spôsobuje pri chronickom užívaní, ale veľmi nebezpečné je aj jednorazové požitie drogy, lebo môže nastať akútna otrava a bezprostredné ohrozenie života. Závislosti od psychoaktívnych látok a telesné a duševné komplikácie spôsobené závislosťou alebo škodlivým užívaním psychoaktívnych látok patria medzi najčastejšie diagnózy, a to nielen na psychiatrických oddeleniach a v psychiatrických nemocniciach, ale aj na oddeleniach pre liečbu telesných ochorení.

Liečba závislostí je veľmi komplexná a zložitá, pretože táto diagnóza zasahuje do všetkých oblastí ľudského života. Liečba zasahuje a ovplyvňuje bludný kruh závislosti, ktorý tvorí: jedinec (a jeho vnútorný telesný a duševný systém) – drogaprostredie jedinca (teda vonkajší systém – rodina, priatelia, partia, škola, práca, médiá, spoločnosť). Liečba by mala zmeniť tento bludný kruh takto: jedinec – zdravý životný štýl – prostredie. Liečba je diferencovaná, lebo musí zohľadňovať rôzne štádiá ochorenia.

Motivácia závislého na liečbu a vôbec na vyhľadanie pomoci je veľmi dôležitá. Ani tá najprepracovanejšia a najmodernejšia metóda liečby nemôže byť úspešná, ak pacient nespolupracuje alebo ak spoluprácu len predstiera. Motívom na nástup na liečbu u mnohých závislých nie je ich presvedčenie alebo aspoň snaha liečiť sa zo svojej závislosti, ale rôzne sociálne okolnosti, napríklad strata zamestnania, bývania, odmietnutie rodinou, nátlak partnera či zamestnávateľa alebo hrozba väzenia. Pacienta často privedú do zdravotníckeho zariadenia telesné komplikácie, a nie jeho ochota podstúpiť liečenie.

Kde sa liečia pacienti so závislosťou?

Liečba stavov po akútnej intoxikácii, teda otrave drogou či alkoholom, sa vykonáva na oddeleniach intenzívnej medicíny (ARO) a jednotkách intenzívnej starostlivosti na interných oddeleniach nemocníc.  liečbu pacientom s rozvinutou závislosťou poskytujú viaceré zložky zdravotníckeho systému. V prvom kontakte by mali dobre fungovať hlavne ambulancie praktických, detských a dorastových lekárov. Tí by mali upozorniť na možné nebezpečenstvo a všimnúť si prvé príznaky, ktoré by mohli svedčiť o požívaní drogy. Pacient si môže vybrať liečbu ambulantnou formou, teda navštevovať ambulantného psychiatra, najlepšie v ambulancii pre liečbu závislostí. Táto forma liečby je vhodná pre motivovaných pacientov  skôr v začiatkoch ochorenia. Je však nevyhnutná na následnú a udržiavaciu liečbu pacienta po ukončení ústavnej liečby. Ambulantne sa vykonávajú aj niektoré druhy psychoterapie, či už individuálnej, alebo aj skupinovej.

Ďalšou a najčastejšie využívanou formou je ústavná liečba, teda hospitalizácia v psychiatrickej nemocnici alebo liečebni, najlepšie na oddelení, ktoré je špecializované na liečbu závislostí, v centrách pre liečbu drogových závislostí alebo v odbornom liečebnom ústave pre liečbu závislostí. Výhodou je bezpečnejšie prostredie – bez alkoholu či drogy – a nepretržitá možnosť odbornej pomoci. V niektorých mestách sú zriadené tzv. denné stacionáre, ktoré možno chápať ako prechod medzi ambulantnou a ústavnou formou.

Pre pacientov s komplikovanejším priebehom ochorenia a s pretrvávajúcimi sociálnymi problémami sú veľmi vhodné pobyty v resocializačných zariadeniach. Tu sa kladie dôraz na také psychoterapeutické a rehabilitačné aktivity, ktoré pomôžu klientovi adaptovať sa na zmenu životných podmienok a začlenia pacienta do normálneho fungovania v spoločnosti. Dôležitou súčasťou liečby závislých pacientov v následnej a udržiavacej fáze sú A-kluby, AA-meetingy (Anonymní alkoholici a Anonymní narkomani), socioterapeutické kluby, rodičovské organizácie, čo sú združenia abstinujúcich alkoholikov alebo narkomanov, ich príbuzných a podobne. Pomáhajú pacientom po ústavnej či ambulantnej liečbe udržať si abstinentský životný štýl. Podobne fungujú svojpomocné tzv. encounterové skupiny, ktoré vedú abstinujúci závislí často v spolupráci s terapeutom – psychológom alebo psychiatrom.

Programy tzv. harm reduction sú veľmi dôležité pre tých závislých, ktorí sa ešte na liečbu neodhodlali alebo z rôznych dôvodov nie sú schopní abstinovať. Zmierňujú a zabraňujú následkom užívania drog, napríklad šíreniu infekčných chorôb a kriminalite. Všetky tieto uvedené formy sa môžu navzájom kombinovať.

Aké prostriedky a spôsoby sa používajú pri liečbe závislostí?

Medikamentózna liečba

Lieky sa používajú najviac v prvých fázach liečby závislostí pri detoxifi kácii a pomáhajú závislým predovšetkým zmierniť telesné a duševné ťažkosti, ktoré sa vyskytujú v súvislosti s odňatím drogy, tzn. pri výskyte abstinenčného syndrómu.

Podľa rozvinutých príznakov a pridružených duševných porúch sa používajú lieky z týchto skupín:

  • Antipsychotiká – napríklad tiapridal, haloperidol, atypické antipsychotiká – sú potrebné pri rozvoji závažných psychotických stavov, napríklad delirium tremens pri závislosti od alkoholu, výskyt halucinácií, nadmerná vzťahovačnosť (paranoidný syndróm), bludová porucha.
  • Anxiolytiká a hypnotiká – sú to lieky, ktoré znižujú úzkosť, napätie, pôsobia relaxačne, zlepšujú spánok, uvoľňujú svalstvo.
  • Antidepresíva – sú veľmi dôležité, pretože mnohí pacienti so závislosťou majú depresívne príznaky a úzkostné príznaky.
  • Thymostablizátory – sú to lieky, ktoré pri dlhšom užívaní zabraňujú výkyvom nálady, potláčajú impulzivitu a tým celkovo stabilizujú psychické funkcie.
  • Anticravingové lieky – znižujú túžbu po droge, tzv. craving, a pomáhajú tak udržať pacientovu abstinenciu. Craving je neodolateľná túžba po užití psychoaktívnej látky, s ktorou má pacient už skúsenosti, napriek tomu, že si uvedomuje negatívne dôsledky. Pri liečbe alkoholizmu sa využíva najmä acamprosat.
  • Substitučná liečba – zatiaľ sa na liečbu opiátového typu závislosti využíva napríklad methadon a buprenorfín. Je vhodná pre silne závislých, ktorí zlyhávajú v abstinencii, a slúži hlavne na zníženie zdravotného a celospoločenského rizika, spojeného s užívaním nelegálnej drogy.

Psychoterapeutická liečba

Skupinová psychoterapia
Využíva sa najviac. Užšia skupina pacientov pod vedením psychoterapeuta pracuje spoločne na problémoch jednotlivca i skupiny. Vytvárajú sa terapeutické vzťahy a dôvera. Zameriava sa na vytvorenie nového systému hodnôt, prijatie zodpovednosti za svoje konanie, posilňuje schopnosť vyjadrovať, prežívať a porozumieť svojim citom, podporuje rozvoj asertívnych schopností, zvýšenie sebavedomia a motiváciu na zmenu životného štýlu, samostatnosť, ukazuje nové životné perspektívy.

Terapeutická komunita je liečebné spoločenstvo. Nevyhnutná je aktívna účasť klienta na liečbe. Vychádza z predpokladu, že ľudia s rovnakým problémom si dokážu účinne pomáhať tým, že si poskytujú vzájomnú podporu, učia sa jeden od druhého, hodnotia sa navzájom.

Režimová terapia znamená pre pacienta dodržiavanie denného programu, rešpektovanie rôznych zákazov a príkazov, plnenie určitých povinností, starostlivosť o svoje okolie a veci. Jej zmyslom je navrátiť pacienta do normálneho života.

Didaktoterapia a edukácia poskytuje pacientovi informácie a vedomosti o jeho poruche, o jej komplikáciách, rizikách a následkoch.

Relaxačné techniky – hlavne autogénny tréning, joga – slúžia na uvoľnenie napätia, zlepšujú spánok a náladu, zmierňujú psychosomatické ťažkosti.

Muzikoterapia a arteterapia využíva možnosti liečivého pôsobenia hudby a umenia na psychiku. Hudba ovplyvňuje predovšetkým náladu, vyvoláva silné emócie, ktoré sa môžu vyjadriť neskôr napríklad kresbou pri arteterapii alebo sa o nich môže rozprávať na skupinovej psychoterapii.

Ergoterapia = pracovná terapia je liečba prácou, väčšinou v parku, záhrade či v skleníku. Podporuje pracovné návyky a stereotypy, kolektívne cítenie, fyzickú kondíciu.

Rodinná terapia – rodinné vzťahy často motivujú na liečbu a pozitívnu zmenu. Pri liečbe neplnoletých pacientov je nevyhnutná spolupráca s rodičmi pacienta. U dospelých pacientov je dôležitá spolupráca s ich partnermi, deťmi alebo inými príbuznými.

Psycho-sociálna rehabilitácia znamená obnovovanie sociálnych kompetencií, komunikačných schopností a prispôsobovanie novému životnému štýlu.

Základným cieľom liečby pacienta so závislosťou od akejkoľvek psychoaktívnej látky vrátane alkoholu je motivovať ho na zmenu doterajšieho životného štýlu tak, aby nemal potrebu vracať sa k droge a vyhľadávať ju. Liečba neznamená len prekonanie telesných a duševných príznakov závislosti, zameriava sa aj na spôsob života pacienta, jeho nevhodné a škodlivé návyky, rodinu, sociálne a pracovné problémy, prípadne aj právne. Cieľom je doviesť pacienta k novému životnému štýlu. Abstinencia od drogy nie je cieľ, ale prostriedok na zdravší, šťastnejší a spoločensky prijateľný život. Pri liečbe závislostí sú lekár terapeut a pacient partnermi a spolupracovníkmi. Pacient nesmie byť len pasívnym prijímateľom lekárových rozhodnutí, musí sa aktívne, samostatne a so záujmom podieľať na vlastnej liečbe.

Použitá literatúra
Bečková, I., Višňovský, P.: Farmakologie drogových závislostí. Praha : Karolinum 1999
Hoschl, C., Libiger, J., Švestka, J.: Psychiatrie. Praha : Tigis 2002
Kolibáš, E., Novotný, V.: Alkoholizmus a drogové závislosti. Bratislava : UK 1996
Kratochvíl, S.: Základy psychoterapie. Praha : Portál 1997
Kunda, S.: Klinika alkoholizmu. Martin : Osveta 1988
Masár, O., Drobná, H.: Niektoré medicínske problémy spojené s toxikomániou v spoločnosti. Bratislava : Charis 2001
Možný, P., Praško, J.: Kognitivně-behaviorální terapie. Praha : Triton 1999
Nejdlová, D.: Psychoterapia alkoholického pacienta v terapeutickej komunite, prednáška, Podbanské 2006
Nešpor, K.: Návykové chování a závislost. Praha : Portál 2003
Nešpor, K., Csémy, L.: Léčba a prevence závislostí. Praha : Psychiatrické centrum 1996
Praško, J., Možný, P., Šlepecký, M. a kol.: Kognitivně behaviorální terapie psychických poruch. Praha/Kroměříž : Triton 2007
Rotgers, F. a kol.: Léčba drogových závislostí. Praha : Grada 1999
Seifertová, D., Praško, J., Hoschl, C.: Postupy v léčbě psychických poruch. Praha : Academia Medica Pragensis 2004
Skála, J. a kol.: Závislost na alkoholu a jiných drogách. Praha : Avicenum 1987
Úrad vlády SR: Kurikulá pre vzdelávanie lekárov prvého kontaktu v starostlivosti o drogovo závislých v rámci projektu Groupe Pompidou, Bratislava : 2002
Višňovský, E.: Craving a jeho zvládanie, prednáška, Podbanské 2006

In: Lúčna S., Sociálna_prevencia 2/2008, ročník III., str. 19-20, ISSN 1336-9679

Košický kraj Prešovský kraj Banskobystrický kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Trenčiansky kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj
Vyberte si poradňu alebo kontaktné cetrum, ktoré je vám najbližšie
Preventívne programy

Online hry

Kalendár podujatí
Júl 2014
  1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31      
 
 
Odkazy