• O GS VMDZKD
• O NMCD
• Drogová situácia v SR
• Drogová situácia v EÚ
• Tlačové správy
• Evalvácia
• Informácie o drogách
• Pomoc a podpora
• Info point
  • Aktuality
  • Podujatia
  • Internetové zdroje
• Knižnice
• Drogová legislatíva
• Monitoring médií
• Slovník pojmov
• Mapa stránky
• Kontakt

Kam kráčaš primárna prevencia ? 

Takúto otázku si kládli účastníci dvojdennej  česko-slovenskej konferencie na tému primárnej prevencie rizikového správania  detí a mládeže  (agresia a šikanovanie v rôznych prostrediach, vrátane školy a pracovísk, rizikové správanie v doprave, poruchy príjmu potravy, intolerancia voči rôznym skupinám populácie, závislosti na komunikačných technológiách a iné závislostné ( užívanie  psychoaktívnych látok) správanie. Konferencia sa uskutočnila v Prahe, v sídle Magistrátu a s výraznou podporou primátora Prahy MUDr.Pavla Béma, ktorý je priaznivcom myšlienky založenia Pražského centra primárnej prevencie. Cieľom centra by bolo zjednotiť, resp. integrovať izolované aktivity v oblasti primárnej prevencie a koordinácia týchto aktivít na komunitnej úrovni. 

Od roku 2006  je v ČR zavedený program certifikácie preventívnych programov  uplatňuje sa však  len vo vzťahu k prevencii drogových závislostí, kde sú nastavené štandardy programov prevencie DZ. V európskom kontexte ide o jedinečný fenomén, ktorý ČR oprávnene posúva na vyššiu priečku pri posudzovaní zabezpečenia základných východísk hodnotenia efektivity a efektívnosti poskytovaných služieb tohto typu. Aktuálne sa tiež pripravuje manuál školskej prevencie a návrh manuálu dobrej praxe.

Význam štandardov a certifikácie nikto z prednášajúcich nespochybnil, naopak vyzdvihovali sa pozitíva vo vzťahu ku kvalite a vyššej konkurenciieschopnosti  ponuky programov pre školy a mnohí z účastníkov výslovne uviedli, že nimi prezentované a certifikované programy  (napr. EUDAP) sú dotované vďaka tomu, že sú certifikované.
Na druhej strane sa upozorňovalo na to, že štandardy a certifikácia nie sú povinné a mnohí "odberatelia"  ( riaditelia škôl, krajskí, okresní a školskí metodici) nevedia o tomto posune smerom k vyššej kvalite poskytovaných programov a využívajú doterajšie ponuky na základe iných - často subjektívnych - kritérií. Stále pretrváva stav izolovanej rezortnej existencie školskej prevencie, zdravotníckej prevencie, prevencie kriminality a sociálnej prevencie  a prepojenie všetkých oblastí prevencie rizikového chovania nespĺňa súčasné požiadavky a potreby praxe.
Pokiaľ ide o hlavný zdroj poskytovania dotácií pre prevenciu drogových závislostí, a to Radu vlády ČR pre koordinaci drogové  politiky, táto akceptuje iba certifikované programy, ale  prioritou sú programy pre zraniteľné (rizikové, ohrozenejšie)  skupiny, čo v podstate znamená že poskytovatelia "primárnej" prevencie  nie sú v konaní o dotácie úspešní a musia sa obracať na ďalšie zdroje. Terčom kritiky aj pokiaľ ide o samotné dotácie na programy prevencie DZ  na úrovni selektívnej,   je ich ročné financovanie (pričom reálne prostriedky prichádzajú k poskytovateľom až v polovici roka). Dlhodobé preventívne programy - ktoré  takmer jediné  majú tendenciu byť  aj efektívne (a napokon na ktoré sú nastavené aj štandardy a podmienky certifikácie)  znamenajú dobu realizácie  minimálne (a priebežne) 2-3 roky najmä v rizikovom období vývinu. Financovanie na obdobie jedného roka ( a nezaručené financovanie na ďalšie obdobie) môže znamenať  ukončenie alebo prerušenie programu, čo ovplyvňuje  alebo úplne minimalizuje jeho  účinnosť.
Na konferencii odznelo vyše tridsať prednášok a prezentácií k jednotlivým okruhom a niektoré z nich vyvolali bohatú a aj protichodnú diskusiu -  s prvkami obhajoby programov, ktoré sa páčia deťom, ale ich účinnosť nie je podložená. Všetky odpočúvané prednášky a workshopy boli zaujímavé a zaujímavosťou  bola takmer nulová účasť zo SR ( na rozdiel od minulého ročníka tejto česko-slovenskej konferencie , kde bolo odhadom  asi 8-10 účastníkov z rezortu MŠ SR a niekoľko prednášajúcich). Jedinou výnimkou na V. ročníku tejto konferencie bola účasť PhDr. Evy Gajdošovej z Katedry psychológie FiF UK v Bratislave, ktorá prezentovala veľmi zaujímavý  program výchovy k tolerancii migrantov v podmienkach rizikovej skupiny žiakov ( s diagnostikovanými poruchami správania). 

 V závere konferencie sa znovu zdôraznilo, že zavedenie štandardov a certifikácia preventívnych programov  bolo  podmienkou sine qua non , ale tento prvok vstúpil do prostredia, ktoré nie systémovo prepojené, resp. pripravené prijať tento fakt ako pridanú hodnotu. Preto je namieste sa v tejto etape pýtať kam kráča primárna prevencia rizikového správania a aké sú šance a rezervy hlavne v koordinácii a optimalizácii celého systému,  aby sa certifikácia stala jeho súčasťou a nie izolovaným prvkom. 

141108nk