Tto srnka funguje v ubovonom prehliadai, najlepie vak vyzer v prehliadaoch podporujcich HTML 4.0 a CSS 2. Ak tate tto sprvu, v prehliada zrejme dostatone nepodporuje CSS. Strnku vidte bez pokroilejieho formtovania, ale s plne prstupnm kompletnm obsahom.

Slovensky Slovensky        English English
Pondelok, 21. október 2019
 
 

Silná túžba ako diagnostické kritérium

Mgr. Karin Kapustová, resocializačné stredisko Čistý deň, 16.7.2007

Baženie (craving) spoločne s narušenou kontrolou užívania návykovej látky patrí medzi základné znaky závislosti. Predpokladá sa, že baženie je významnou zjednocujúcou črtou, ktorá spája rôzne formy návykového správania, a teda nielen látkové závislosti, ale aj patologické hráčstvo, chorobné nakupovanie, workoholizmus. Baženie je jedným, hoci nie jediným, z mechanizmov, ktoré udržiavajú užívanie návykovej látky a sú častou príčinou relapsov a recidív. Užívatelia návykových látok v súvislosti s bažením hovoria o „chutiach“.

Medzinárodná klasifikácia chorôb (MKCH 10) vymedzuje syndróm závislosti nasledovne:
Závislosť je skupina odchýlok v správaní, poznávaní a vo fyziologických funkciách, ktorá sa vyvíja po opakovanom užívaní psychoaktívnej látky a ktorá zahŕňa:
1. silnú túžbu užiť psychoaktívnu látku,
2. zníženú schopnosť kontroly nad jej užívaním,
3. pretrvávajúce užívanie napriek dôkazom o škodlivých dôsledkoch užívania,
4. uprednostňovanie užívania psychoaktívnej látky pred inými aktivitami a povinnosťami,
5. zvýšenú toleranciu a niekedy somatický abstinenčný syndróm.

Syndróm závislosti sa vyvíja na špecifickú psychoaktívnu látku (napr. tabak, alkohol alebo diazepam), na skupinu látok (napr. opiáty), alebo na väčšie množstvo farmakologicky odlišných psychoaktívnych látok.

Čo je baženie?
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie možno baženie vymedziť ako silnú túžbu pociťovať účinky návykovej látky, s ktorou mala osoba v minulosti skúsenosť.
Pravdepodobne nie je náhodné, že silná túžba užívať psychoaktívnu látku, teda baženie, sa v medzinárodných klasifikačných systémoch (MKCH 10, Diagnostický a štatistický manuál Americkej psychiatrickej spoločnosti DSM IV) objavuje na prvom mieste v diagnostických kritériách na určenie, či človek je alebo nie je závislý.

Druhy baženia
Baženie je a bude verným sprievodcom každého užívateľa psychoaktívnych látok na jeho ceste životom. Nastáva nielen v období krátko po užití a odznievaní účinkov návykovej látky, alebo tesne po ich odznení, ale tiež po dlhšom časovom období abstinencie.
Niektorí odborníci rozlišujú dva druhy baženia: baženie telesné a psychické. Telesné baženie súvisí s rozvinutím telesnej závislosti, s odznievaním účinkov psychoaktívnej látky a rozvíjajúcimi sa abstinenčnými príznakmi, a teda komplikuje život závislému predovšetkým na začiatku abstinencie. Psychické
baženie súvisí so psychickou závislosťou, ktorá sa vyvíja prostredníctvom „závislostnej pamäti“ tým, že návyková látka sa užíva opakovane, v určitom kontexte, určitým spôsobom, za sprievodu určitých rituálov a navodzuje očakávané účinky (eufória, relaxácia, aktivácia, zvláštne zážitky). Psychické baženie sa objavuje aj po období dlhšej abstinencie a závislému komplikuje život už nastálo.

Novšie práce navrhujú klasifikovať typy baženia skôr podľa príčiny, ktorá ho vyvolala. Takáto klasifikácia je nasledovná:
1. baženie počas dlhšej abstinencie bez zjavného spúšťača,
2. baženie pri abstinencii spustené psychosociálnymi podnetmi,
3. baženie pri abstinencii ako reakcia na negatívny emočný stav,
4. baženie po náhodnom požití malej dávky alkoholu alebo inej návykovej látky,
5. baženie ako spôsob miernenia abstinenčných príznakov.

Čo sa odohráva pri bažení v mozgu?
Baženie nie je to isté ako obyčajná chuť, i keď závislí nazývajú stav baženia „chuťami“. Na rozdiel od obyčajnej chute sa v období baženia v mozgu aktivizujú vývinovo staršie oblasti mozgu, ktoré súvisia najmä s emóciami a pamäťou. V dôsledku užívania návykových látok sa emócie stávajú menej funkčnými,
zjednodušujú sa a oplošťujú. Pamäť je zaplavená informáciami o miestach, situáciách, spôsoboch získania a aplikácie návykovej látky a tiež podsúva informáciu, že „zlepšiť si stav, dobre sa cítiť“ je veľmi jednoduché -- stačí opäť siahnuť po návykovej látke.
Baženie oslabuje rozhodovacie procesy a často vedie k dennému sneniu. A to je ďalší dôvod, prečo závislí baženie tak často nezvládajú. Baženie spôsobuje, že rozhodnutia závislého sú iracionálne, unáhlené a nesprávne – vedú často k nedokončeniu terapie a k recidívam.

Prehľad niektorých zmien, ku ktorým pri bažení dochádza: 

  • aktivácia vývinovo starších oblastí mozgu (dorsolaterálny prefrontálny kortex, limbický systém, amygdala, mozoček), 
  • oslabenie pamäti, 
  • predĺženie reakčného času, zhoršenie postrehu, 
  • abnormálny nález na elektroretinograme, záznam elektrickej aktivity sietnice, 
  • zvýšenie tepovej frekvencie systolického krvného tlaku, 
  • zníženie kožného galvanického odporu, 
  • zvýšená aktivita potných žliaz, zníženie kožnej teploty, 
  • zvýšená salivácia (najmä u závislých od alkoholu).

Čo prináša so sebou baženie?
Baženie je pomerne komplexný jav. Zasahuje myslenie, prežívanie i správanie závislého. Pri bažení býva závislý zahltený predstavami a spomienkami na príjemné zážitky z obdobia, keď aktívne bral návykové látky; spomienkami na to, aké príjemné pocity môže návyková látka navodiť, a často aj s prežitím
tzv. flashbacku (prežitie účinku návykovej látky bez priamej aplikácie); zaoberá sa fantáziami o tom, ako by to bolo doma, s kamarátmi, na miestach, ktoré počas užívania návykovej látky navštevoval, a kontextom okolo získavania návykovej látky, jej aplikácie, jej účinkov, čo, samozrejme, spája len s pozitívnymi
pocitmi a zážitkami.
Myslenie fixované na príjemné zážitky v spojení s návykovou látkou sa spája s aktuálne negatívnym prežívaním, ako je silná túžba po návykovej látke, nepohoda, úzkosť, tieseň, nepokoj, nervozita, podráždenosť, rozrušenie, subdepresívne ladenie, hostilita a pod. Nutkavá potreba užiť návykovú látku s prežívaním nepohody pôsobí ako hnacia sila pri opätovnom siahnutí po droge, ktorej aplikácia má zázračnú moc -- nešpecifické negatívne telesné a emočné prejavy po jej požití ustúpia
bezo zvyšku. Baženie má aj telesný doprovod vo forme pocitov zvierania na hrudi, búšenia srdca, zvierania žalúdka, sucha v ústach, trasu, bolestí hlavy alebo iných častí tela, potenia. O bažení môžu vypovedať i sny závislého. Spočiatku sú to  sny s desivou tematikou bez spojitosti s návykovou látkou až k snom, v ktorých závislý prichádza priamo do kontaktu s návykovou látkou - vyrába ju, kupuje, zháňa na ňu peniaze, aplikuje ju sebe alebo inému. Aj pri náhlej poruche spánku treba myslieť na možný pôvod v bažení.

Od čoho závisí sila baženia?
Naliehavosť baženia závisí od druhu návykovej látky, od ktorej je človek závislý. Niektoré látky, ako napríklad heroín, kokaín, pervitín, vyvolávajú zvlášť silné baženie. A v prevencii relapsu je dôležité sledovať i možný potenciál „slabších“ návykových látok, ktoré môžu vyvolať baženie po „silnejšej“ návykovej látke.
Baženie je najsilnejšie na začiatku abstinovania. Postupne slabne, epizódy baženia sa skracujú a pocity pri ňom sa stávajú menej naliehavými. Baženie naberá na sile a intenzite v stave nepohody a pri dlhodobejšom prežívaní rizikových emócií, ako je hnev, smútok, úzkosť, osamelosť, únava, hlad. Závislí by si však mali strážiť  i pocity nudy, eufórie, šťastia a radosti, ktoré ich môžu viesť k hľadaniu podnetov.
Baženie je silnejšie nielen v styku s návykovou látkou, ale aj v prostredí, kde je návyková látka ľahko dostupná. Baženie vyvolávajú aj rôzne spúšťače, ktorými je pamäť zahltená (hudba, chute, vône, ľudia, miesta).
A baženie môže, samozrejme, vyvolať i náhodne užitá hoci aj malá dávka alkoholu alebo návykovej látky (napr. v potravinách, liekoch).

Dôležité informácie o bažení: 

  • baženie je znakom závislosti, 
  • baženie sprevádza a bude sprevádzať každého užívateľa návykových látok po celý život, 
  • baženie sa časom zmierňuje, prichádza po dlhších časových intervaloch a nie je také naliehavé, ako na začiatku abstinovania, 
  • baženie môže viesť k racionalizáciám, popieraniu a k tzv. „zdanlivo bezvýznamným rozhodnutiam“, 
  • baženie oslabuje pamäť a rozhodovacie procesy, spôsobuje, že rozhodnutia závislého sú pod jeho vplyvom iracionálne a unáhlené, 
  • baženie spolu s podceňovaním závislosti je najčastejším dôvodom, prečo závislý recidivujú a predčasne ukončujú liečbu, 
  • baženie výrazne zosilňujú dostupnosť návykovej látky, stretnutie so spúšťačmi, nepohoda, rizikové emocionálne stavy, malá schopnosť sebavnímania
    a sebauvedomovania, 
  • baženie sa dá prekonať, 
  • každý závislý by mal počas liečby popracovať na vytvorení si vlastného repertoára anticravingových stratégií.

Nebezpečenstvá baženia
Nebezpečenstvo baženia má zdroj v oslabených rozhodovacích procesoch a v oslabení pamäti. Zvyšuje sa tým, že závislý v stave baženia nemyslí na negatívne zážitky, ku ktorým ho návyková látka doviedla. Naviac, baženie sa maskuje do rôznych nešpecifických emočných a telesných prejavov, prichádza kradmo a nepozorovane a závislý ho nemusí postrehnúť v jeho začiatkoch.
V tomto zmysle je v terapii závislostí a v prevencii relapsu veľmi dôležitá práca s emóciami a práca s telom, aby sa závislý človek naučil rôzne emočné a telesné prejavy zachytiť, identifikovať ich, popísať, čo sa to s ním vlastne deje, a dokázal rozlišovať medzi bažením a inými nepohodami.

Niektoré (nefarmakologické) spôsoby na zvládnutie baženia (anticravingové stratégie): 

  1. vyhýbať sa situáciám a spúšťačom, ktoré vyvolávajú baženie, 
  2. uvedomiť si negatívne dôsledky recidívy, 
  3. odviesť pozornosť, 
  4. uvedomiť si výhody abstinencie, 
  5. cvičenie, telesná práca, 
  6. vydržať, zakázať si recidívu, 
  7. spánok, oddych, 
  8. uvedomiť si baženie na začiatku, kým nie je také silné, 
  9. myslieť na svoje zdravie, 
  10. rozprávať o svojich pocitoch pri bažení, 
  11. preladiť organizmus (relaxácia a pod.), 
  12. jednoducho vydržať a nerozhodovať sa dovtedy, kým baženie neodoznie, 
  13. odísť na miesto, kde nie sú návykové látky dostupné, 
  14. požiadať o pomoc, 
  15. uvažovať o príčinách baženia, 
  16. zveriť niekomu peniaze, 
  17. sám niekomu ponúknuť pomoc.

Na záver
Baženie značne komplikuje liečbu závislosti a často vedie k nedokončeniu alebo prerušeniu terapie. Môžeme však s istotou tvrdiť, že baženie sa dá prekonať. Recept na baženie je jednoduchý – odventilovať negatívne prežívanie, preladiť sa, odviesť pozornosť, čas a odloženie rozhodnutia. Pomôcť môže aj krízový plán v období baženia, ktorého prvým bodom je apel sebe samému: Keď sa nevieš kvalitne rozhodnúť sám, nechaj za seba rozhodnúť iných!

In: Kapustová K., Čistý deň 2/2007, ročník V., str. 4-5

Košický kraj Prešovský kraj Banskobystrický kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Trenčiansky kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj
Vyberte si poradňu alebo kontaktné cetrum, ktoré je vám najbližšie
Preventívne programy

Online hry

Kalendár podujatí
Október 2019
  1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31      
 
 
Odkazy