Riešenie problematiky závislostí v Rakúsku

Rakúsko je spolkový štát pozostávajúci z deviatich spolkových krajín (Viedeň, Dolné Rakúsko, Horné Rakúsko, Štajersko, Korutánsko, Tirolsko, Salzburg–Soľnohradsko, Burgenland a Vorarlberg). Štát a spolkové krajiny sú rovnocenné, platí federalistický princíp. V roku 1994 sa 66 % obyvateľov vyslovilo za vstup do Európskej únie a od roku 1995 je Rakúsko jej členom.

Problematika drogovej závislosti sa v Rakúsku rieši na dvoch úrovniach – na štátnej a na spolkovej. Cieľom drogového konceptu v rámci štátu je vypracovanie národnej stratégie, ktorá na jednej strane spája predstavy štátu a už vypracované plány spolkových krajín a na strane druhej berie ohľad na aktuálny rozvoj v tejto mnohodisciplinárnej oblasti. V súčasnosti sa tento zákon prerokúva. 
Vo vládnom programe rakúskej spolkovej vlády z 28. februára 2003 nachádzame problematiku drogovej politiky zakotvenú v troch kapitolách. V kapitole Vnútro, azyl a integrácia stojí v centre pozornosti boj proti drogovej kriminalite a zintenzívnenie opatrení obmedzujúcich používanie drog za volantom. Kapitola Justícia sa sústreďuje na tému Žiaden voľný predaj drog (vrátane mäkkých drog) a dodržiavanie princípu „terapia namiesto trestu“ u páchateľov, ktorí nie sú dílermi. V kapitole Rodina a generácie sa v podkapitole Mládež kladie hlavný dôraz na rozšírenie prevencie závislostí.

Prevenciu závislostí môžeme chápať ako zväzok opatrení na primárnej, sekundárnej a terciárnej úrovni, ktorá prebieha  lokálne, príp. regionálne v jednotlivých spolkových krajinách. Vo všeobecnosti sa sekundárna a terciárna oblasť považuje za poradenstvo, príp. terapiu a rehabilitáciu.

1. Primárna prevencia
Primárna prevencia sa vzťahuje na zabránenie vzniku závislosti u osôb, ktoré nepatria do žiadnej rizikovej skupiny a u ktorých sa problém závislosti ešte neobjavil. Ide v podstate o opatrenia na podporu zdravia. Zahrňujeme sem:
a) verejnopropagačné práce
- mediálna kampaň, informačné stánky, divadlo, masové podujatia
b) osvetová práca
- v škôlkach, v školách, vzdelávanie rodičov
c) práca v obvode
- cyklus podujatí, opatrenia k podpore životnej úrovne, aktívna angažovanosť samosprávy

Ako relevantný vedecký základ môžeme označiť koncept životnej kompetencie, teóriu sociálneho učenia a divadelno-pedagogické metódy. Od školského roku 2002/2003 sa v Dolnom Rakúsku realizuje projekt „Viktória na cestách“. Toto divadlo stavia na rozvoji schopností správne sa zachovať v rôznych životných situáciách. V ďalšom kroku sa spolupracuje s rodičmi na tému závislosť. Koncept vznikol na základe predchádzajúceho projektu „Viktoria má narodeniny“. 
Vo Viedni sa v 28 základných školách v školskom roku 2002 presadil projekt „Staň sa samostatným“.

2. Sekundárna prevencia
Sekundárna prevencia sa obracia na definované rizikové skupiny a na osoby, u ktorých problémy už existujú, ale nie sú ešte úplne rozvinuté. Cieľovou skupinou je v prvom rade mládež. Poradenstvo a pomoc v kríze prichádzajú od rodičov, priateľov, pedagógov, školských psychológov atď.
  Popri kreatívnych metódach sekundárna prevencia zahrňuje aspekt postúpenia informácií žiakom a tzv. peer-education (peer – rovnocenný, education - výučba). Vzrastajúca dôležitosť peer-skupín v pubertálnom období tvorí základ peer-výučby.
Peer-výučba má tieto funkcie:
- môže dopomôcť k orientácii i stabilizácii a poskytnúť bezpečnosť,
- výrazne pomáha prekonávať pocit samoty,
- ponúka sociálnu voľnosť na vyskúšanie nových možností v sociálnom správaní, ktoré by mimo skupiny boli riskantné,
- má dôležitú funkciu pri odpútaní sa od rodičov,
- môže dopomôcť k sebaidentite tým, že ponúka možnosti identifikácie,
- tvorby životného štýlu a sebauvedomenia.

V piatich stredných a vyšších školách v Korutánsku bol iniciovaný a presadený projekt „Leader – Schule“. Tento projekt obsahuje okrem práci so žiakmi aj spoluprácu s učiteľmi a rodičmi. V Grazi (Štajersko) sa pozitívne presadil projekt „Step -by-Step“, ktorý je súčasťou výučby na všetkých školách v Grazi od piateho ročníka. Vo Vorarlbergu sa úspešne prezentovala séria predstavení „Závislosť sa začína v bežnom živote, prevencia tiež“. V Hornom Rakúsku boli v rámci akademického kurzu vyškolení koordinátori prevencie závislostí, ktorí fungujú na vyšších školách. V Dolnom Rakúsku bol rozšírený projekt „streetwork – sociálna práca v uliciach“ na mobilnú spoluprácu mládeže. Pracovníci streetwork-u sa starajú hlavne o pouličných klientov, ktorých sprevádza závislosť. Ako reakcia na stúpajúcu konzumáciu syntetických drog mladistvých bol iniciovaný projekt „ChEck iT!“ Tirolský projekt „MDA basecamp“ ponúka niekoľko rokov sekundárne opatrenia na spoločenskej scéne. Dvakrát mesačne odvysiela rádio tipy a novinky z dancefloorovej scény v kombinácii s informáciami o drogách, pôžitkoch, závislostiach a rizikovom správaní.

3. Terciárna prevencia
Terciárna prevencia je určená závislým a bývalým závislým. Starostlivosť o nich a liečba prebieha týmito formami:
a) odvykacie terapie
- rehabilitácie, ponuky pre špeciálne cieľové skupiny (napr. tehotné ženy)
b) pomoc pri prežití
- pracovné projekty, denné centrá, núdzové lôžka
c) substitučná liečba
d) lekárska pomoc
- prvá pomoc, HIV prevencia, výmena injekčných striekačiek

               
Konkrétny príklad terapie pre drogovo závislých v rakúskom inštitúte Antona Prokscha

Inštitút Antona Prokscha (Anton-Proksch-Institut) je moderné terapeutické centrum na liečbu závislostí (alkohol, lieky a drogy), založené v roku 1956, so sídlom vo Viedni. 
Terapia je rozdelená do štyroch úrovní. Cieľovou skupinou sú osoby konzumujúce ilegálne omamné látky, ich príbuzní a ostatní zúčastnení.

Poradenstvo a predopatrenia

Poradenstvo je určené pre závislých, ich rodinných príslušníkov a ostatných zúčastnených (zamestnávatelia, školy, sociálne inštitúcie), pri psychosociálnych, zdravotných, rodinných a iných problémoch spôsobených drogovou závislosťou. Terapia prebieha pomocou rozhovorov s jednotlivcom, v pároch a v skupinách. Inštitút organizuje poradenstvo pre rodinných príslušníkov, klubové večierky a ambulantnú psychosociálnu starostlivosť. Cieľom je stabilizácia zdravotnej, psychickej a sociálnej situácie v závislosti od individuálnych požiadaviek. 
Predopatrenia a substitučná liečba zahrňuje odvykanie, strednodobú terapiu v trvaní troch mesiacov a dlhodobú terapiu. Stredobodom sú pravidelné kontakty a stabilizácia zdravotného stavu počas čakacej doby pred prijatím do nemocnice.

Oddelenie krátkodobej terapie, odvykanie a príprava na dlhodobú terapiu

Program krátkodobej terapie je stanovený na dobu troch mesiacov pre pacientov, ktorí prichádzajú na oddelenie po fyzickom odvykaní. Využívanými metódami sú terapia jednotlivca, skupinová terapia, terapia voľného času a socioterapia – pacienti sa učia aktívne a kreatívne využívať svoj čas, možnosti a schopnosti. Cieľom je motivácia k predĺženiu doby abstinencie od alkoholu a drog, sociálna a pracovná integrácia a pokračovanie liečby v ambulantnej forme. Odvykanie a príprava na dlhodobú terapiu pozostáva z medikamentózneho a psychoterapeutického telesného odvykania, zo sociálnej terapie, z aktívnych činností a z terapeuticky odôvodnenej štruktúry dňa. Cieľom je pokračovanie terapie na oddelení dlhodobej liečby.

Oddelenie dlhodobej terapie

Jadrom liečebného reťazca pre drogovo závislých v Inštitúte Antona Prokscha je oddelenie dlhodobej terapie. Pacienti tu majú možnosť počas dvanástich mesiacov nemocničnej terapie rozvinúť a posilniť svoje schopnosti, ako obstáť v budúcom živote bez drog. Ošetrovanými sú drogovo závislí s ťažko narušenou osobnosťou, ktorí už majú za sebou fyzickú odvykaciu kúru. Predpokladmi pre prijatie na oddelenie dlhodobej terapie sú: platné zdravotné poistenie alebo záruka iného hmotného zabezpečenia, ochota k aktívnej spolupráci na terapii, spolupráca a výmena názorov medzi pacientmi a v rámci skupiny. Terapia sa skladá z nemocničnej liečby, psychoterapie podľa psychoterapeutického plánu v rámci terapie jednotlivca a skupiny, zo svojpomocnej liečby, pracovnej terapie v krúžkoch (remeselnícky, počítačový), z možnosti ďalšieho vzdelávania v spolupráci s pracovnými úradmi, aktívnej podpory pri hľadaní zamestnania a mimopracovných aktivít (šport, autogénny tréning, literárny kurz, kultúrne produjatia a iné činnosti). Cieľom tejto časti liečby je stabilizácia fyzickej, psychickej a celkovej sociálnej situácie, posilnenie vlastného ja, podpora sociálnych a citových kompetencií a pracovná i sociálna reintegrácia.

Dodatočná terapia

Poslednou časťou liečebného reťazca je dodatočná terapia. Je chápaná ako podpora na ceste k plnohodnotnému a samostatnému životu. Najdôležitejšími sú prvé mesiace po opätovnom začlenení sa do pracovného života. Dodatočná terapia zahrňuje nemocničnú a ambulantnú liečbu.

a) Nemocničná liečba
Predpokladom je úspešné absolvovanie dlhodobej nemocničnej terapie, riadny pracovný pomer, príp. návšteva celodenného kurzu, aktívna spolupráca na terapii, externá terapia jednotlivca, dôsledná abstinencia a aktívne využívanie voľného času. Ponúkané formy liečby sú: skupinová terapia 1x týždenne, pravidelné rozhovory, stretnutia „domáceho tímu“ – 1x mesačne, sociálna práca, rozhovory dvojíc a zakročenie v krízových situáciách.
b) Ambulantná liečba
Ambulantná liečba prebieha 1x týždenne, trvá jeden rok a začínajú ju navštevovať pacienti tri mesiace pred ukončením  nemocničnej liečby. V ponuke je skupinová terapia, pravidelné vyšetrenie moču, testy alkoholu, sociálna práca, pravidelné rozhovory a zakročenie v krízových situáciách.

Ako podporný program pri opätovnom začlenení do spoločnosti sa osvedčili kontakty s umeleckým skupinami. Sprostredkovanie bývania napomáha tiež stabilizáciu sociálnych faktorov reintegrácie. Dlhodobé bývanie poskytuje istotu, klienti si môžu vybudovať privátnu sféru, čím dochádza k postupnému usporiadaniu života.