Tto srnka funguje v ubovonom prehliadai, najlepie vak vyzer v prehliadaoch podporujcich HTML 4.0 a CSS 2. Ak tate tto sprvu, v prehliada zrejme dostatone nepodporuje CSS. Strnku vidte bez pokroilejieho formtovania, ale s plne prstupnm kompletnm obsahom.

Slovensky Slovensky        English English
Utorok, 26. júl 2016
 
 

Slovník pojmov

Ak máte záujem prispieť do našej databázy výrazov, kliknite sem.

A   B   C   D   E   F   G   H   I   K   L   M   N   O   Ó   P   R   S   T   Ú   V   Z  
A
Abstinencia
Abstinenciu môžeme charakterizovať ako zdržanlivosť, striedmosť. Ide o zložitý a diferencovaný mechanizmus viazaný na subjekt, na ktorý vplývajú exogénne a endogénne činitele. V atmosfére celého radu vplyvov, tlakov, podnetov je abstinencia mimoriadne ťažká, realizovateľná dvoma spôsobmi : • abstinencia ako životný štýl je výsledkom pôsobenia väčšinou exogénnych činiteľov. Opiera sa o spolupôsobenie vzdelávania a výchovy, o vlastné skúsenosti, o životnú filozofiu rodiny, známych, o postoje a hodnotové orientácie, o motiváciu abstinujúceho, • abstinencia prijatá ako ochranný mechanizmus je výsledkom tak exogénnych, ako aj endogénnych činiteľov. Akceptácia abstinencie tu má zdravotné pozadie častokrát súvisiace s ohrozením života u tých, ktorí sa stali drogovo závislými, alebo sú postihnutí chorobou, kde abstinencia determinuje jej zvládnutie. V tejto podobe je abstinencia životnou nevyhnutnosťou.
Abstinenčný syndróm
Abstinenčný syndróm predstavuje prítomnosť nepríjemných fyzických a niekedy aj psychických príznakov, ak organizmus nie je intoxikovaný (pozri intoxikácia) drogou. Jeho výskyt a intenzita významnou mierou závisí od stupňa vytvorenej fyzickej závislosti (pozri fyzická závislosť). Abstinenčný syndróm predstavuje jednoznačný indikátor fyzickej závislosti.
Abúzus
Abúzus môžeme charakterizovať ako nadmerné užívanie alebo zneužívanie drog (liečiv) s negatívnymi dôsledkami na fyzickú a psychickú výkonnosť človeka. V medicínsko-právnej rovine ide o neoprávnené užívanie drog (pozri droga) nesúvisiace alebo nezlúčiteľné s medicínskou praxou. Vyskytuje sa ako abúzus bez návyku, s návykom, jednorázový, príležitostný, opakovaný, pravidelný, periodický.
Adaptácia
Proces prispôsobenia sa organizmu menlivým biologickým, pracovným, psychologickým, sociálnym podmienkam prostredia. Adaptácia je proces upravovania a regulovania vzťahov organizmu (osobnosti) a menlivých podmienok prostredia na primeranú, prípadne optimálnu úroveň vzájomnej interakcie. Adaptácia z biologického hľadiska predstavuje proces v priebehu ktorého, pod vplyvom podnetov pôsobiacich z prostredia kontinuálne alebo prerušovane, dochádza postupne k prestavbe príslušných orgánov (morfologická adaptácia) a následne k zmenám ich funkcie (funkčná adaptácia). Adaptačné zmeny sa uskutočňujú na úrovni orgánov, orgánových sústav i celého organizmu. Môžu v sebe zahrňovať vedľa pomerne jednoduchých dejov, tiež komplexné zmeny reakcií organizmu. Adaptácia udržuje homeostázu a tým zabezpečuje výkonnosť, dĺžku života a reprodukčnú schopnosť v aktuálnych podmienkach prostredia.
Adiktológia
Adiktológia je novokoncipovaný multidisciplinárny odbor, zameraný na liečbu, prevenciu a výskum užívania návykových látok, ako aj iných foriem potencionálne závislého chovania, dopadov na jednotlivca a na spoločnosť a na sociálnu integráciu osôb, ktoré v dôsledku takýchto foriem chovania trpia. Odbor vznikol v dôsledku postupne narastajúceho prepojovania nových poznatkov o príčinách a rozvoji závislostného chovania z odboru medicíny, psychológie, sociológie a sociálnej práce. Adiktológia súčasne berie do úvahy aj poznatky z iných vedeckých disciplín, ako je ekonomika,právo, kriminológia, pedagogika, politológia, religionistika, kultúrna a sociálna antropologia. K štúdiu špecifických foriem ľudského chovania s potenciálom vytvorenia závislosti teda adiktológae pristupuje v širšom výkladovom rámci štúdia kultúrnych , historických, sociálnych, ekonomických, environmentálnych a štrukturálnych podmienok a faktorov, ktoré ovplyvňujú správanie človeka.
 
zdroj:www.adiktologie.cz
Agresia
Agresiou označujeme útočné správanie, ktoré obyčajne nastupuje ako reakcia na skutočné alebo iba zdanlivé ohrozenie vlastnej moci, najčastejšie ako prejav hnevu. Ide o akt nepriateľstva smerujúci vedome k poškodeniu druhého, k obmedzeniu jeho slobody a ku spôsobeniu psychickej alebo fyzickej bolesti. Agresia môže byť priama alebo nepriama (napr. verbálna, mimikou a pod.), môže byť zameraná proti predmetom, zvieratám, iným ľuďom alebo voči sebe samému (autoagresia). Agresia je úkaz jednorázový alebo sporadický.
Agresivita
V psychológii osobnosti sa definuje ako osobnostná črta, ktorá charakterizuje nielen sklon k útočnosti a prejavy nepriateľstva, ale tiež nadmernú súťaživosť, expanzívnosť a sebapresadzovanie sa. Ide o tendenciu k nepriateľskému, útočnému až deštruktívnemu konaniu voči objektu (druhej osobe, skupine, inštitúcii), alebo sebe samému. Zahrňuje rôzne prejavy a formy od skrytých (napr. vo fantázii), cez verbálne a symbolické, až po otvorenú agresiu (napadnutie, ničenie). Príčiny agresivity u človeka sú rôznorodé a zložité, prevažne spoločenskej a ekonomickej povahy. Z bezprostredných psychologických zdrojov sa uvádzajú citová frustrácia, nenaplnené ašpirácie, úzkosť, nedostatok až absencia psychickej a fyzickej relaxácie, ale tiež náhle a neočakávané ohrozenie.
Alkohol
Alkohol je pravdepodobne známy už od praveku. Získava sa z prírodných zdrojov (ovocie, obilie) kvasením, pálením, varením a kombináciou týchto spôsobov. Chemicky ide o etanol, etylalkohol (C2H5OH), zložený z uhlíka, vodíka a kyslíka. Alkohol ovplyvňuje predovšetkým látkovú premenu a nervový systém. Farmakologické vlastnosti sú tlmivé, euforizačné a analgetické. Alkohol je všeobecne vnímaný ako spoločensky akceptovaná, „legálna droga“. Najmenší obsah alkoholu je v pive (3 až 10 % alkoholu), víno obsahuje 8 až 15 % alkoholu, najviac alkoholu obsahujú liehoviny (30 - 50 a viac percent). Alkohol sa prijíma per os ( perorálne ). Abúzus alkoholu, ako aj alkoholová závislosť patria medzi jeden z najzávažnejších medicínskych a spoločenských problémov. Alkohol môže mať svojim pôsobením na psychiku a sociálne správanie človeka mnohoraký, negatívny vplyv nielen na samotného jedinca, ale aj na celé sociálne prostredie (napr. úroveň a etika správania, dodržiavanie morálnych noriem, spoločenský a profesionálny status, dopravné nehody, trestné činy, rozvodovosť). Alkohol už v menších dávkach znižuje prejavy pozornosti, reakčnú pohotovosť, koordináciu pohybov, pri vyšších dávkach vedie k výpadkom pamäti, vzťahovačnosti, agresivite, pocitom úzkosti. Dlhotrvajúci abúzus a závislosť od alkoholu môže ďalej zapríčiniť vznik a rozvoj závažných psychických porúch, zdravotných problémov a chorôb. Celý rad výskumov pomerne jednoznačne dokumentuje závislosť medzi vznikom a rozvojom arteriálnej hypertenzie (vysokým krvným tlakom) a požívaním alkoholu. Rovnako sa považuje za dostatočne preukázaný vzťah medzi požívaním alkoholu a vznikom nádorových ochorení rozličných orgánov. Alkoholizmus vedie k pečeňovej cirhóze, obezite, poškodzovaniu endokrinného systému, mozgového tkaniva . Vplyv požívania alkoholických nápojov na kardiovaskulárne ochorenia závisí od množstva a frekvencie jeho užívania. Abúzus vedie k zreteľne škodlivým účinkom. Naproti tomu pravidelné požívanie malých dávok alkoholu (okolo 15 gramov denne, čo predstavuje asi 2 dl vína) znižuje riziko výskytu ischemickej choroby srdca a infarktu myokardu. Tento účinok sa vysvetľuje tým, že mierne požívanie alkoholu má pravdepodobne pozitívny vplyv na tukový metabolizmus, na pomer niektorých tukových látok v krvi (zvyšovanie hladiny lipoproteínov HDL - High Density Lipoproteins - lipoproteíny s vysokou hustotou, ktorých niektoré frakcie pôsobia antiskleroticky na steny ciev). Je potrebné zdôrazniť obtiažnosť vymedzenia hranice medzi bezpečným a nebezpečným pitím.
Amfetamíny ( psychostimulanciá )
Amfetamíny patria medzi psychofarmaká, ktoré pre svoje silné excitačné účinky na CNS označujeme ako psychostimulanciá. Použitie amfetamínu a jeho derivátov bolo spočiatku vyslovene terapeutické (liečba narkolepsie - náhle, nepredvídateľné záchvaty spavosti, parkinsonizmu, migrény, impotencie, dekongescia sliznice nosa a horných dýchacích ciest pri nádche, tlmenie hyperaktívnych detí). Neskôr začali byť „oceňované“ vedľajšie účinky týchto liečiv, a to najmä výrazný psychostimulačný účinok - pocit sily, sebadôvery, neunaviteľnosti, všemohúcnosti. Tieto „budivé amíny“ - „životabudiče“ schopné vybičovať fyzické a psychické výkony, našli svoje uplatnenie vo vojenských operáciách (diaľkové lety, ponorková služba, zvýšenie bojaschopnosti), u vodičov diaľkových ťahačov, ale aj u športovcov, umelcov, študentov, manažérov. Sú to vlastne sympatikomimetické amíny (ako adrenalín a noradrenalín), u ktorých stimulácia nervového systému prevyšuje periférny sympatikomimetický efekt. Štrukturálne sa amfetamín podobá chemickému transmiteru norepinefrinu, ktorý hrá v ľudskom tele dôležitú úlohy v odpovedi na stres a emócie. Amfetamin napodobňuje alebo zvyšuje vplyv norepinefrinu na mozog a na nervový systém. Látky tejto skupiny sa získavajú cestou chemickej syntézy. Na ich výrobu, prípadne úpravu z polotovarov (prekurzorov) nie je spravidla potrebné zložité chemické vybavenie. Najčastejšie zneužívané budivé amíny sú : Metamfetamín (Pervitín), Amfetamin (Psychoton, Benzedrin, Elastonon), Dexamfetamín (Dexedrin, Dexamed), MDMA-Extáza, Fenmetrazín, Dexfenmetrazín,, Centedrin, Ritalin, Preludin, Mirapont. Vzhľad : Amfetamín a jeho príbuzné deriváty sú v chemicky čistej formy biele jemne kryštalické prášky bez osobitného zápachu, mierne nahorklej chute, dobre rozpustné vo vode. Distribuujú sa najčastejšie vo forme tabliet, niekedy v injekčnom roztoku. Spôsob aplikácie : Najčastejším spôsobom aplikácie je použitie per os. Ak je droga (pozri droga) v práškovej forme, môže sa i šnupať (vdychovať nosom), zriedkavá je inhalácia (pozri inhalácia) výparov po zahriatí. Niektoré drogy amfetamínového typu sa aplikujú injekčne (intravenózne). V takomto prípade účinok nastupuje takmer okamžite (speed), je to silný a krátky vnem, extrémne radostný a neopísateľný. Táto eufória je krátka, s rozvojom tolerancie. Vplyvy a riziká : Psychostimulačný účinok amfetamínov sa prejavuje eufóriou (pozri eufória), pocitom prívodu psychickej a fyzickej energie, zrýchlením intelektuálnych funkcií, kapacity pamäti, kreativity, sebadôverou, stratou zábran v komunikácii, stratou emocionálnych zábran a anxiozity (pozri anxiozita), pocitom schopnosti zvládnuť všetko náročné. Subjekt má často vystupňované libido, pričom snaha využiť tento stav je neproduktívna a často vedie k impotencii (erekcia nie je ovládaná sympatikom, ale parasympatikom). V drogových kruhoch je v súvislosti s amfetamínmi známy tzv. fenomén speedových „jázd“. Ide o niekoľkodňové ťahy, keď sa toxikomani opakovaným podávaním amfetamínov , udržujú v nálade. Po takýchto akciách nasleduje spánok - 48 hodín a viac a po prebudení nastupuje pocit úplného vyčerpania, depresie, dehydratácie a hladu (droga potlačuje pocit hladu). Chronická závislosť na drogách amfetamínového typu je charakteristická somatickými (strata hmotnosti, srdcová arytmia, zvýšenie krvného tlaku), ale predovšetkým psychickými ťažkosťami. Dochádza k rozvratu koordinačných a regulačných funkcií CNS (droga je výrazne neurotoxická - indukuje degeneráciu a neskôr ireverzibilnú stratu početných nervových zakončení), objavujú sa halucinácie vizuálne, sluchové, čuchové a taktilné, nepokoj, úzkosť, depresia, psychóza. V dôsledku bludov pri psychóze alebo depresii môže dôjsť k pokusu o samovraždu. Osobnosť konzumenta sa rýchlo degraduje. U osôb v chronickej drogovej závislosti od amfetamínov dochádza k znižovaniu prahu pre vzplanutie agresívnej reakcie, strate kontrolných mechanizmov, kontroly nad sebou. Táto skutočnosť môže
Anaboliká ( anabolické steroidy )
Chemicky pripravené analógy a deriváty steroidných hormónov, ktoré sa normálne tvoria v pohlavných bunkách. Najvýraznejší účinok majú mužské pohlavné hormóny - androgény. Anabolické steroidy teda predstavujú skupinu látok steroidnej povahy, ktoré sa svojou chemickou štruktúrou a účinkami podobajú mužskému pohlavnému hormónu testosterónu. Podobne ako vlastný mužský pohlavný hormón testosterón, majú dva základné účinky - androgénny a anabolický. Androgénne účinky sa prejavujú vytváraním, resp. zdôrazňovaním mužských pohlavných znakov a to tak primárnych ako aj sekundárnych (rast a rozvoj pohlavných orgánov, rozvoj a rozmiestnenie ochlpenia, činnosť mazových a potných žliaz, rast hrtanu a hlasových chrupaviek - hrubnutie hlasu, psychické zmeny). Anabolické účinky spočívajú v stimulácii syntézy bielkovín (proteosyntézy), ktorá sa prejavuje zvýšením rastu svalovej hmoty a sily, do určitej miery i kostí, ako i miernym zvýšením počtu červených krviniek. Medzi prejavy anabolických účinkov možno zaradiť aj podporu a urýchľovanie procesov reštitúcie organizmu po telesnom zaťažení (obnova energetických zdrojov a narušených štrukturálnych bielkovín a enzýmov). Z hľadiska priaznivého vplyvu na výkon je žiadúci predovšetkým anabolický efekt, kým androgénne účinky sa prejavujú skôr ako vedľajší nežiadúci efekt. Vzájomný pomer anabolického a androgénneho účinku sa vo farmakológii označuje ako tzv. terapeutický index. Práve tento pomer určuje „kvalitu“ daného preparátu. Užívanie (zneužívanie) anabolických steroidov môže mať vedľajšie, zdravotne nepriaznivé účinky. Ide napr. o poškodenie pečeňových buniek s následnými poruchami činnosti tohto dôležitého orgánu, o negatívne zmeny hladiny krvných lipidov (týka sa to predovšetkým výrazného poklesu pomeru HDL : LDL - lipoproteínov s vysokou a nízkou hustotou). Toto zmenené lipidové spektrum výrazne prispieva k zvýšeniu rizika srdcovo-cievnych ochorení. Ďalším negatívnym účinkom je vplyv na hypertenziu (zvýšený krvný tlak), čo môže viesť ku vzniku embólie, mozgovej porážky a poškodeniu obličiek. Zneužívanie anabolických steroidov vedie k viacerým telesným (vonkajšie príznaky) zmenám. U mužov je to napr. hypertrofia svalov, alopécia (rednutie a strata vlasov), exoftalmus (vystupujúce oči), gynekomastia (zväčšenie prsných bradaviek) a pseudolaktácia (výtok tekutiny, ktorá sa podobá materskému mlieku), akné (pozdĺž oboch strán chrbtice), hypogenitalizmus (atrofia genitálnej oblasti), progéria (predčasné starnutie). U žien hypertrofia svalov, široké plecia, exoftalmus, akné, virilizácia s príznakmi ako zhrubnutie hlasu, hirzutizmus (nadmerný rast ochlpenia na tvári i na prsiach), atrofia prsníkov, rast klitorisu, atď. K vedľajším nepriaznivým účinkom patria zmeny v psychickej oblasti, ktoré sa prejavujú náladovou nestabilitou spojenou s možnou agresivitou. Závažným rizikom užívania anabolických steroidov, najmä v mladších vekových kategóriách je skutočnosť, že môžu slúžiť ako vstupné drogy s možnosťou vzniku závislosti.
Anxieta ( úzkosť )
Jedna zo základných zložiek ľudského prežívania a motivácie (pozri motivácia), ktorá nadobúda rôzne formy a úrovne v závislosti od stupňa ontogenetického vývoja človeka, jeho psychofyziologických dispozícií a aktuálnej situácie. Ide o negatívny emocionálny stav blízky strachu (pozri strach), tiesnivé napätie bez subjektívneho vedomia príčiny („strach z ničoho“), ktoré je sprevádzané v psychickom obraze tlakom nešpecifických obáv a alarmujúcej neistoty, vo fyziologickom obraze výraznými vegetatívnymi príznakmi (potenie, sucho v ústach, tachykardia a pod.). Úzkosť je často prítomná v náročných životných situáciách (konkurz do zamestnania, prijímacie pohovory do školy, skúšky na vysokej škole, predštartové stavy športovcov a pod.).
Anxiozita
Sklon reagovať na určité vonkajšie a vnútorné podnety úzkosťou. Podobne ako každá základná emočná reakcia má svoju poznávaciu, zážitkovú neurovegetatívnu a motorickú stránku. Anxiozita (na rozdiel od strachu) vzniká pri nereálnom, neurčitom ohrození, je teda generalizovaná, bezpredmetná, nešpecifikovaná, difúzna a vágna. Môže predstavovať dočasný, prechodný emočný stav, alebo relatívne trvalú osobnostnú vlastnosť. Z hľadiska osobnostnej a situačnej podmienenosti zmien výkonnosti jednotlivca je optimálnou kombináciou nízka anxiozita s vysokou motiváciou (pozri motivácia).
Asertivita
Spôsob priameho, primeraného a úprimného presadzovania vlastných práv, myšlienok, názorov, postojov, citov bez toho, aby sme porušovali a spochybňovali práva iných ľudí.
Atropín
Atropín a príbuzné látky (odborne anticholinergiká) patria medzi prírodné látky s mierne halucinogénnym účinkom, ktoré pri správnom dávkovaní mali a majú medicínske uplatnenie. Hlavným zdrojom atropínu a príbuzných alkaloidov sú rastliny z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae), ktoré sa vyskytujú na všetkých kontinentoch. K hlavným rastlinnými zástupcom patria Ľuľkovec zlomocný (Atropa belladona L.), Durman všeobecný (Datura stramonium L.), Blen čierny (Hyoscyamus niger), Mandragora lekárska (Mandragora officinarum), Tabak virgínsky (Nicotiana tabacum) a ďalšie. Výťažky rastlín z čeľade ľuľkovitých boli kedysi na celom svete súčasťou väčšiny travičských receptov, pričom rozmedzie medzi omamnou a smrteľnou dávkou atropínu je malé, a preto nebezpečné. Ide o látky, ktoré sú u intoxikovaného schopné vyvolať psychické alterácie - halucinácie, deliračné a manické stavy, zmeny vo sfére vnímania až k prechodu do transcendentna. Otrava môže skončiť niekoľkodňovými bolesťami hlavy, ale aj poškodením zraku, ochrnutím svalstva, prípadne smrťou zo zlyhania krvného obehu. Liečba atropínom a ďalšími alkaloidmi tejto skupiny si preto vyžaduje dôkladné vedomosti.
B
Bad trip
V doslovnom preklade „zlý výlet“. Ide o nepríjemné pocity ako dôsledok konzumácie drog. Droga, ktorá mala navodiť príjemné pocity (eufóriu), vyvolala najčastejšie úzkosť, hlbokú depresiu, desivé halucinácie (pozri halucinácia) alebo iné nepríjemné stavy.
Betel
Betel je orech z palmy Areky betelovej (Areca catechu), ktorý sa tvarom a veľkosťou podobá hruške. Obsahuje alkaloid arekolín s psychotropnými účinkami. Žuvanie betela bolo známe už v dávnej minulosti najmä v oblasti juhovýchodnej Ázie (India, Barma, Malajzia, Thajsko, Srí Lanka, Filipíny) a východnej Afriky. Aj v súčasnosti žijú v tejto oblasti milióny ľudí, ktorí podľahli tomuto návyku. Betel (arekový orech) sa zabalí do listu stromu (rastliny) s psychotropnými účinkami, napr. do listov pieporu opojného (Piper methysticum), najčastejšie sa však používajú listy piepora betelového (Piper betle) a pridá sa hrudka haseného vápna, ktoré uvoľňuje aktívne látky. Takýto „balíček“ sa starostlivo požuje a zvyšok sa vypľuje. Betel navodzuje celkovú eufóriu (pozri eufória), dobrú náladu, potrebu byť aktívny, potláča smäd a hlad. Zdravotné následky, aj po dlhodobom užívaní, nie sú veľké. Výrazné sú skôr estetické dôsledky - betel sfarbí ústa najprv do červena, neskôr do čierna. Pri nadmernom užívaní môžu vzniknúť toxické psychózy so sluchovými halucináciami a pocity prenasledovania (perzekučný blud) alebo velikášstva (napoleonsky blud). V porovnaní so zanedbateľnými zdravotnými následkami vyvoláva betel výraznú psychickú závislosť. Jeho konzumenti sa len veľmi ťažko vzdávajú svojej drogy.
Biorytmy
Biorytmy môžeme charakterizovať ako cyklicky sa opakujúce procesy v živých organizmoch vo viac-menej pravidelných intervaloch. V priebehu dňa sa mení telesná teplota, rýchlosť krvného obehu, krvný tlak, elektrický odpor pokožky, pružnosť svalov. Ľudský organizmus sa riadi rytmom práce srdca a ciev, žalúdka, pečene, obličiek, endokrinných žliaz, elektrických javov v mozgu, i striedaním aktivity a pokoja, spánku a bdenia. Ide o vnútorné biologické hodiny - biologické rytmy (biorytmy). Predpokladá sa, že biorytmy človeka súvisia s geofyzikálnym systémom Zem-Slnko-Mesiac, teda s rotáciou Zeme okolo vlastnej osi, s pohybom Zeme okolo Slnka a s pohybom Mesiaca okolo Zeme. Svoju úlohu tu hrajú i faktory vonkajšieho prostredia (tzv. synchronizátory - ovplyvňujú biorytmy, ale nie sú ich príčinou, napr. striedanie svetla a tmy). Biorytmy boli zistené u väčšiny biochemických a fyziologických funkcií organizmu, biorytmom podliehajú aj psychické procesy, napr. zapamätávanie, koncentrácia pozornosti, reakčný čas a pod. Biologická rytmičnosť má svoj pragmatický význam napr. pri štúdiu príčin sociálno-patologických javov (napr. autonehody), pri športovej príprave a súťažení (napr. tréning, výkon), pri štúdiu, jeho organizácii, usporiadaní, koncentrácií pozornosti atď. Štúdiom biorytmov bolo zistené, že pracovná výkonnosť človeka v priebehu dňa kolíše (režim práce a odpočinku). Najpriaznivejšie optimum dosahuje v dopoludňajších hodinách medzi 9. - 11. hodinou a popoludní medzi 15. - 17. hodinou. Pokles výkonnosti je medzi 13. - 15. hodinou popoludní. Od 18 - tej hodiny výkonnosť sústavne klesá, výrazne od 21 hodiny. Najvýraznejší pokles všetkých funkcií organizmu je medzi 2. - 4. hodinou ráno. Krivka fyziologickej a psychickej výkonnosti a pripravenosti je teda dvojvrcholová, pričom dopoludňajší vrchol je vyšší ako vrchol v popoludňajších hodinách. Poznanie zásad a požiadaviek biologickej rytmickosti počas dňa je súčasťou optimalizácie pôsobenia na zdravie ako bio-psycho-sociálnu kvalitu. Narušenie alebo strata biorytmov má vždy vážne následky pre organizmus a tým aj pre zdravie.
Bolesť
Duševný alebo telesný stav, v ktorom sa človek dostáva do konfliktu s vlastnou tendenciou k optimálnemu životnému pocitu zdravia (pozri zdravie). Bolesť sa prejavuje subjektívne obmedzením alebo popretím pocitu pohody človeka, alebo objektívne sťažením, prekročením pravidelného plnenia vitálnych funkcií. Bolesť (telesná aj duševná) narušuje psychofyziologickú rovnováhu, jednotu a kapacitu ľudského organizmu.
C
Crack (Krak)
V polovici osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa objavila najprv v USA a neskôr aj v Európe mimoriadne nebezpečná droga na báze kokaínu - crack (krak). Crack predstavuje zmes čistého kokaínu a jedlej sódy (natrium bicarbonatum - NaHCO3), ktorá sa zahrieva až do odparenia hydrochloridovej časti. Ide teda o čistý kokaín (chlórhydrát kokaínu vo vodnom roztoku bikarbonátu sodného miešaný rovnakým dielom a ohrievaný v mikrovlnej rúre). Po takejto úprave sa vytvoria kryštáliky obsahujúce až 80 % kokaínu v zmesis. Vzhľad : Crack je jemný biely (nahnedlý) prášok, makroskopicky takmer nerozlíšiteľný od čistého kokaínu. Býva tiež lisovaný do malých guličiek. Spôsob aplikácie : Crack je vo vode nerozpustný, preto sa nedá uspokojivo injekčne aplikovať bez ďalšieho spracovania. Obvykle sa fajčí v malých sklenených fajočkách nie väčších ako dlaň. Podľa priania a chuti sa môže miešať s tabakom alebo marihuanou. Pri fajčení vydáva praskavé zvuky, čo bola pravdepodobná príčina jeho pomenovania (crack - vo voľnom preklade praskanie, úder hromu). Vplyvy a riziká : Crack má silné exitačné a stimulačné účinky na CNS (pocit sebavedomia, mentálnej, sexuálnej a fyzickej sily, potlačenie únavy a chuti do jedla) a je nebezpečný najmä pre deti. Kým dospelý si navykne na kokaínový prášok priemerne po dvoch - troch rokoch, na crack si možno navyknúť už po jednej dávke a takmer vždy do troch až šiestich týždňov. Predpokladá sa, že je to spôsobené enormnou senzibilizáciou príslušných častí mozgu. Droga núti mozgové bunky odovzdávať, resp. zbavovať sa neurotransmiterov (norefedrín, dopamín, epinefrín) a takýmto spôsobom vyvoláva kokaínový „rauš“. Vplyv cracku nastáva takmer okamžite, začína sa zmierňovať v priebehu niekoľkých minút a odoznie asi po 20 minútach. Táto skutočnosť núti konzumentov stále sa k nemu vracať, čo vedie k rýchlemu návyku.
Craving
Craving je termín používaný vo význame baženia. Je pokladaný za významný znak závislosti a znamená túžbu pociťovať účinky psychotropnej (psychoaktívnej) látky, s ktorou už mal jednotlivec skúsenosť.
D
Degradácia osobnosti
Trvalá, hlbšia porucha osobnosti prejavovaná oslabením intelektového potenciálu, pudovým správaním, oslabením sociálneho cítenia, osobnej zodpovednosti a tzv. vyšších citov. Môže sa vyskytovať ako konečné štádium drogových závislostí (pozri drogová závislosť).
Delikvencia
Spôsob správania odporujúci platným právnym normám. Delikvenciu môžeme charakterizovať ako závažnú poruchu spoločenskej adaptácie, osobitnú formu spoločenskej dysadaptácie, pri ktorej sa porušujú normy, ktoré sú chránené právnym poriadkom - trestným zákonom (patria sem rôzne agresívne, deštruktívne a iné antisociálne prejavy). Delikvencia je právne sankcionovaná činnosť, ktorá škodí niekomu alebo niečomu. Predstavuje interdisciplinárny problém, na riešení ktorého sa podieľa právo, kriminológia, psychológia, psychiatria, sociológia, pedagogika, ekonomika, politika. Podstatou riešenia potencionálnej delikvencie je prevencia v podobe včasného, cieľavedomého a kontinuálneho výchovného pôsobenia.
Depersonalizácia
Odosobnenie, odcudzenie, strata pocitu vlastnej identity, často ako symptóm závažného psychického ochorenia (napr. schizofrénie). Ide o označenie úbytku osobných vzťahov medzi ľuďmi v prospech vzťahov založených na abstraktných, „neosobných“ a univerzálnych normách. Depersonalizácia môže byť charakterizovaná ako stav, keď človek prestáva vnímať samého seba, svoje myšlienky, postoje, ako svoje vlastné. Často sa spája s poruchou časovej a priestorovej orientácie a s nesprávnym chápaním príčinných súvislostí.
Depresia
Stav duševnej skleslosti, stiesnenosti, skľúčenosti ako príznak emočnej poruchy spôsobený buď vonkajšími, alebo vnútornými príčinami. Jedna z najčastejších psychických porúch charakterizovaná pocitmi smútku, napätia, nerozhodnosti, nezáujmu, oslabením sebavedomia, spomalením až útlmom telesných a psychických procesov. Všeobecne sa rozlišujú exogénne depresie (reakcia na závažnejší vonkajší podnet) a endogénne depresie (závažné psychické ochorenia bez zjavnej vonkajšej príčiny).
Deprivácia
Je to psychický stav nedostatku alebo strádania, ktorý je daný nemožnosťou uspokojiť svoje potreby. Podľa toho, ktorá potreba je neuspokojená rozlišujeme viac druhov deprivácie, napr. deprivácia základných biologických potrieb (napr. potravy, spánku), senzorická deprivácia (nedostatok zrakových, sluchových alebo iných podnetov tohto druhu, napr. deti zrakovo a sluchovo postihnuté, pracovníci v náročných až extrémnych podmienkach - polárnici, kozmonauti, námorníci slúžiaci v ponorkách), kognitívna deprivácia (zanedbanie výchovy a vzdelávania, nedostatok kultúrnych podnetov), emocionálna deprivácia (obmedzenie, chýbanie podnetov na citové uspokojenie, napr. nedostatok rodičovskej lásky), sociálna deprivácia (neuspokojenie potreby sociálneho kontaktu, napr. nútená izolácia od ostatných ľudí, nedostatočné zabezpečenie potrieb - peniaze, služby, ktoré jednotlivci alebo skupiny pokladajú za životne dôležité). Dlhotrvajúca deprivácia spôsobuje zaostávanie duševného vývinu s typickým oneskorením sociálneho, mentálneho, citového rozvoja (najmä vývinu vyšších citov).
Deviácia
Predstavuje podtriedu sociálneho správania a súčasne termín na označenie odchýlky od očakávaného štandardizovaného a inštitucionalizovaného správania, ktoré predpisuje sociálna norma alebo systém noriem platných v určitej spoločnosti, skupine, sociálnom útvare. Odchýlka, odklon od určitého javu, smeru, normy akceptovaného správania. Ide o také správanie jednotlivca, ktoré spoločnosť či sociálna skupina pokladá za porušenie spoločenských alebo skupinových noriem a snaží sa to riešiť liečením, izoláciou, prevýchovou, nápravou alebo potrestaním porušovateľa noriem. Deviantné správanie jednotlivca alebo sociálnej skupiny je správanie, ktoré sa odchyľuje alebo je v priamom rozpore s normami, ktoré sú určitým sociálnym systémom sociálne alebo kultúrne prijímané. Je to správanie, ktoré porušuje inštitucionalizované očakávanie, teda také očakávanie, ktoré je sociálnym systémom uznávané ako legitímne. Každá spoločnosť (skupina) si sama určuje, ktoré javy bude klasifikovať ako deviantné.
DIS
Drogový informačný systém (DIS) je komplexným nástrojom pre monitorovanie situácie v oblasti drog na Slovensku, najmä v oblasti užívania ilegálnych drog a jeho následkov. DIS má k dispozícii viac národných informačných sietí o drogách z jednotlivých oblastí drogovej problematiky. Na jednej strane umožňuje zber, analýzu, syntézu a interpretáciu na vedeckých dôkazoch založených („evidencie based“) informácií a údajov a na strane druhej zabezpečuje ich šírenie.
Doping
Použitie zakázanej látky (napr. drogy), alebo zakázaného postupu na zvýšenie výkonu človeka vo sfére fyzickej, somatickej alebo psychickej. V súčasnosti sa pod dopingom rozumie užívanie látok, ktoré umožňujú zvýšiť športový výkon, prípadne zabrániť detekcii zakázanej látky. Zoznam zakázaných látok a postupov obsahuje : • dopingové skupiny látok (stimulancia - povzbudivé látky, narkotické analgetiká -znecitlivejúce látky, anabolické steroidy (pozri anaboliká), diuretiká - močopudné látky, peptické hormóny a ich analógy ), • dopingové postupy (krvný doping, farmakologické, chemické a fyzikálne manipulácie so vzorkami moču a použitie maskujúcich látok), • skupiny látok podliehajúce osobitným obmedzeniam (alkohol, marihuana, lokálne znecitlivejúce látky, kortikosteroidy, beta blokátory). Užívanie dopingových prostriedkov je spojené s rizikom závažných zdravotných následkov a zároveň znamená neoprávnenú a neetickú výhodu voči súperom.
Droga
Droga je akákoľvek látka, upravená surovina nerastného, rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, ktorá je, po vstupe do živého organizmu, schopná zmeniť jednu alebo viac jeho funkcií. Podľa tejto definície možno za drogy považovať všetky prírodné, polosyntetické a syntetické látky, ktoré akýmkoľvek spôsobom vpravené do organizmu môžu za určitých okolností vyvolať chorobný stav - závislosť (pozri závislosť), psychickú alebo fyzickú (pozri psychická závislosť, fyzická závislosť) tým, že účinkujú priamo alebo nepriamo na centrálny nervový systém.
Drogová závislosť
Drogová závislosť je stav psychickej závislosti (pozri psychická závislosť) a niekedy i fyzickej závislosti (pozri fyzická závislosť) vyplývajúci z interakcie medzi živým organizmom a drogou (pozri droga), charakterizovaný zmenami správania a inými reakciami, ktoré sú typické nekontrolovateľným nutkaním (túžbou) vpravovať si drogu akýmkoľvek spôsobom do organizmu pre jej účinky na psychiku a tiež preto, aby sa zabránilo nepríjemnostiam z jej absencie v organizme. Túžba po opätovnom užití drogy prevláda nad sebaovládaním a racionálnymi argumentmi. Drogová závislosť je charakterizovaná : • neprekonateľnou žiadostivosťou alebo potrebou nutkavého charakteru pokračovať v konzumácii drogy a snahou zadovažovať so ju akýmkoľvek spôsobom, • tendenciou k zvyšovaniu konzumovanej dávky alebo k skracovaniu intervalov užívania, prípadne obidvoje súčasne, • vznikom psychickej a všeobecne fyzickej závislosti, • deštrukčným účinkom na indivíduum a v širšom kontexte i na spoločnosť. Keď hovoríme o závislosti, spravidla ide o biologický, ale i psychický a sociálny jav.
Drogové trestné činy
Za drogové trestné činy sa považujú činy spáchané podľa § 171 - neoprávnené prechovávanie drogy pre vlastnú potrebu, § 172 - neoprávnená výroba, distribúcia a držba drogy, § 173 - neoprávnená výroba a držba predmetu určeného na výrobu drogy a § 174 - šírenie toxikománie nového Trestného zákona č. 300/2005 Z.z..
Duševné zdravie
Stav vnútornej vyváženosti, pohody a vyrovnanosti pôsobiaci ako prevencia (pozri prevencia) stresu (pozri stres), ako predpoklad adekvátnej adaptácie (pozri adaptácia) na nároky života, ako stimul zdravého životného štýlu (pozri životný štýl).
E
Efedrín
Efedrín je alkaloid pochádzajúci z chvojníka (Ephedra vulgaris), rastliny z čeľade chvojníkovitých - Ephedraceae, ktorá rastie vo východnej Ázii, v stredomorskej oblasti a v strednej Európe. Efedrín, spolu s ďalšou psychotropnou látkou (pozri psychotropné látky) chvojníka s norefedrínom má excitačné účinky na aktivitu CNS (podobné účinkom amfetamínov ) preto ich zaraďujeme medzi psychostimulancia. Chvojník mal celé stáročia pevné miesto v čínskej a vo východnej medicíne ako účinný liek, ktorý sa aj súčasnosti používa pri liečbe astmy, zníženého krvného tlaku a chorobnej spavosti - narkolepsie. Stimuluje CNS a odstraňuje únavu, potláča spánok, mobilizuje sily. Vzhľadom na uvedené účinky bol zneužívaný v športe, čo viedlo k jeho zaradeniu na zoznam zakázaných látok. Celkovo závislosť od efedrínu nikdy nenadobudla významnejšie rozmery.
EMEA

European medicines agency - Európska lieková agentúra.

http://www.emea.europa.eu/

Empatia
Vcítenie, schopnosť vžiť sa emočne do situácie inej osoby alebo sa s ňou identifikovať natoľko, aby bolo možné spoluprežívať jej emočné stavy, a tak porozumieť jej správaniu - snaha pochopiť, porozumieť jej „vnútornému svetu“.
Epidemiológia / drogová epidemiológia
Jedna z možných definícii drogovej epidemiológie, ktorá bola definovaná expertnou epidemiologickou skupinou Group Pompidou znie:
Pojem „epidemiológia“, ktorá s používa  oblasti drog, sa vzťahuje na široko definovanú oblasť rôznych výskumov, monitorovania a analýz. Epidemiológia si kladie za cieľ študovať výskyt, vzorce a vývoj fenoménu užívania drog v populácii. Na sledované javy neprihliada z pohľadu ochorenia, či symptómov v biologickom slova zmysle, ale z pohľadu vzorcov chovania, a tiež z pohľadu sociálnych a psychologických podmienok, ktoré sú spojené s takýmito typmi chovania alebo k nim prispievajú.
Do oblasti epidemiológie je tiež zahrnutá etiológia vzorcov chovania, analýza zapojených procesov, štúdium ich dôsledkov a monitorovanie dopadov intervencií a opatrení drogových politík.  (Hartnoll R., 2004: Drogy a drogové závislosti, český preklad, str. 40)
Eufória
Eufória je stav vyznačujúci sa pocitom subjektívnej spokojnosti, blaženosti, dobrej nálady. Samotný euforický pocit (rozjarenosť) nie je patologický jav. Pre posúdenie či ide o prejav (správanie) v norme alebo subnorme je potrebné poznať príčiny, okolnosti príp. dôsledky tohto stavu.
Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogové závislosti (EMCDDA)

Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogové závislosti (European Monitoring Centre for Drugs and Drugs Addiction - EMCDDA) je centrálnym referenčným miestom pre informácie o drogách v Európskej únii. Bolo založené 8.2. 1993, sídlo má v Lisabone a jeho úlohou je poskytovať EÚ a jej členským štátom objektívne, spoľahlivé a porovnateľné informácie o drogách a drogových závislostiach. EMCDDA je jednou z decentralizovaných agentúr EÚ.
Riaditeľom EMCDDA je Wolfgang Götz.

Hlavné úlohy a poslanie EMCDDA 

  • zber a analýza existujúcich informácii o drogách 
  • lepšovanie metód na porovnávanie a hodnotenie získaných dát 
  • rozširovanie informácií medzi cieľové skupiny 
  • spolupráca s európskymi inštitúciami v rámci EÚ, ďalej s medzinárodnými partnermi a s nečlenskými krajinami EÚ

Informácie, ktoré zbiera, analyzuje a rozširuje EMCDDA sa zameriavajú na:

  • Dopyt a zníženie dopytu po drogách 
  • Národné stratégie a politiky a stratégie a politiky EÚ 
  • Medzinárodnú spoluprácu a geopolitiku ponuky 
  • Kontrolu obchodu s narkotikami, psychotropnými látkami a prekurzormi
  • Dôsledky fenoménu drog na krajiny pôvodu, spotreby a tranzitné krajiny
F
Flash – back ( znovuvzplanutie )
Flash - back (znovuvzplanutie) je náhle a spontánne prepuknutie stavu akútnej intoxikácie (pozri intoxikácia) bez predchádzajúceho podania drogy (pozri droga) - echoefekt (napr. halucinogény, najmä LSD, kanabinoidy). Interval medzi poslednou drogovou dávkou a „znovuvsplanutím“ môže trvať od niekoľkých dní až po niekoľko mesiacov. Ide o nepríjemný a nebezpečný fenomén, keďže sa môže nečakane objaviť v životných situáciách, keď je opätovné prežívanie účinku drogy vyslovene nežiadúce (plnenie pracovných povinností, riadenie motorového vozidla, spoločenská udalosť a pod.)
Fóbia
Nutkavé, neadekvátne prežívanie strachu (pozri strach) v určitých situáciách, chorobný strach z predmetu, osoby, zvieraťa, najčastejšie sa vyskytujúci pri neurózach. Je sprevádzaná negatívnymi dysfunkciami (napr. búšenie srdca, nadmerné potenie). Niekedy vážne limituje kvalitu života jednotlivca. Existuje viacero druhov fóbií napr. agorafóbia (strach z voľných, otvorených priestranstiev), klaustrofóbia (strach z uzavretého priestoru).
Fyzická (somatická) závislosť
Fyzická ( somatická ) závislosť (pozri závislosť) je definovaná ako jav začlenenia drogy do procesov látkového metabolizmu, ako prispôsobovanie sa organizmu novej úrovni homeostázy. Organizmus následne búrlivo reaguje, v dôsledku abstinečného syndrómu (pozri abstinenčný syndróm), na narušenie tejto novej homeostázy (ide o prejavy ako napr. nevoľnosť, slzenie, potenie, kolísanie telesnej teploty, psychomotorický nepokoj, zmeny krvného tlaku, pulzu, bolesti hlavy atď.) Závislosť fyzická (somatická) sa viaže na látkovú premenu, reguláciu prenosu vzruchov (biosignály), inhibíciu alebo stimuláciu biorytmov, sexuálnu oblasť (neurovazomotorická stimulácia).
G
Gambling ( patologické hráčstvo )
Patologické hráčstvo - závislosť na hracích automatoch je sledovanou diagnózou v rámci existujúcej škály závislostí (pozri závislosť). Samotná hra predstavuje pozitívne vnímanú formu trávenia voľného času (pozri voľný čas) s cieľom kompenzovať pracovné (študijné) zaťaženie, odbúravať napätie a agresivitu (pozri agresivita), nadväzovať nové sociálne kontakty, poskytovať relaxáciu, uvoľňovať tvorivý potenciál. Hra plní funkciu pohybovú, poznávaciu, emocionálnu, motivačnú, diagnostickú a má funkciu fantazijnú, formatívnu, imaginatívnu, kreatívnu, terapeutickú, zdravotno - rekreačnú, sociálnu, ako i ďalšie funkcie. Účasť na hre ako prirodzenom prejave činnosti človeka je vecou slobodného rozhodnutia subjektu. Zväčšovanie sociálno - ekonomických disproporcií, expanzívny nástup novej techniky, množstvo stresogénnych faktorov priniesli nové chápanie, novú podobu poslania hry, v ktorom vzrastá počet ľudí na hre závislých. Hra môže stratiť svoje pozitívne atribúty a funkcie v prípade, že sa účasť na hre stane neodbytným a neovládateľným nutkaním, vnútorným imperatívom, ktorý je sprevádzaný stratou sebakontroly a autokorekcie. Patologické hráčstvo je svojim vývojom veľmi podobné drogovej závislosti (pozri drogová závislosť). Gambler sa stáva chorobne závislým na hre čo často vedie k asociálnym a antisociálnym tendenciám v jeho správaní - požičiavanie si peňazí a nesplácanie dlhov, nezákonné činy v snahe získať finančné prostriedky na hru, oslabovanie a strata zodpovednosti, problémy v rodine i v zamestnaní, izolácia a strata spoločenského statusu, sebevražedné pokusy. Závislosť na hracích automatoch je typickou nelátkovou závislosťou. Determinanty vzniku tejto závislosti predstavujú multifaktoriálny jav s dominanciou takých faktorov ako sú únik z reality, redukcia tenzií a vlastnej nespokojnosti a nedostatočne vyvinutá osobná zodpovednosť.
H
Halucinácia
Subjektívna predstava (vnímanie) vznikajúca v dôsledku psychickej poruchy bez prítomnosti vonkajšieho podnetu. Ide zväčša o chorobný príznak pri psychických poruchách (napr. schizofrénia) alebo po poškodení mozgu, či požití drogy (pozri droga), keď jednotlivec je presvedčený o existencii podnetu. Halucinácie sa zvyčajne rozlišujú podľa príslušnej senzorickej modality (napr. zrakové, sluchové, čuchové, chuťové, hmatové a pod.).
Harmín
Harmín a harmalín sú alkaloidy obsiahnuté v nápoji ayahuasca získavaného z liany Banisteriopsis caapi , ktorá je rozšírená v celej západnej Amazónii (priľahlé oblasti Brazílie, Kolumbie, Ekvádoru, Peru, Venezuely a Bolívie). Nápoj má výrazné halucinogénne účinky (deformuje sa vnímanie zvuku, narušuje sa pohybová koordinácia, objavujú sa pestrofarebné preludy, pocit lietania, telepatické kontakty so vzdialenými osobami, komunikácia s duchmi a pod.). Nápoj sa používa v miestnej medicíne, pri iniciačných a šamanských obradoch.
Hašiš
Základným prírodným zdrojom drog (pozri droga) kanabisového typu je rastlina konope siate (Cannabis sativa), ktorá sa vyskytuje vo viacerých botanických druhoch. Konopa je v súčasnosti v centre odbornej pozornosti vďaka pandemickému zneužívaniu jej psychotropných vlastností. Zdrojom hašišu je Cannabis sativa var. indica, zdrojom marihuany je Cannabis sativa var. americana alebo var. ruderalis. Hašiš predstavuje výťažok zo samičích (menej často samčích) kvetov konope, ktoré vylučujú hnedastú olejovitú živicu s výrazným štipľavým zápachom (hašišový olej). Väčšina živice je na vrcholku kvitnúcej rastliny. V Oriente sú známe tri druhy hašišu : čaros (čistá živica), gandža (sušené hašišové kvety z vrcholkov najjemnejších samičích rastlín), bhang (usušená zmes kvetov s rozdrvenými semenami rastliny). Vzhľad : Hašiš býva v tuhom stave lisovaný do tvaru kociek, tyčiniek, platničiek (možno z neho vylisovať akýkoľvek tvar) svetlohnedej až tmavohnedej farby, mierne mastného povrchu s jemnou aromatickou vôňou. Spôsob aplikácie : Hašiš ja možné aplikovať perorálne (pridáva sa do jedál, možno ho piť v čaji alebo v ďalších nápojoch), avšak jeho účinok je asi päťnásobne slabší oproti aplikácii fajčením. Najúčinnejším spôsobom aplikácie je teda inhalácia (pozri inhalácia) - fajčenie obvykle v malých drevených alebo hlinených fajkách. Vplyvy a riziká : Najúčinnejšou psychotropnou látkou (pozri psychotropné látky), hlavnou halucinogénnou zložkou hašišu je delta - 9 - tetrahydrokanabinol (delta - 9 - THC) patriaca do skupiny látok fenolickej povahy, ktoré súborne nazývame kanabinoidy. Koncentrácia delta - 9 - THC v marihuane sa pohybuje okolo 2 – 8 % celkovej hmotnosti drogy. V hašiši je obsah tejto látky asi päť krát vyšší - okolo 25 % hmotnosti drogy (v hašišovom oleji až 60 %.). Začiatočníci pri fajčení hašiša nemusia spočiatku subjektívne pozorovať výrazné účinky drogy a to ani po troch a viacerých dávkach. Opakovaná dlhodobejšia intoxikácia (pozri intoxikácia) vedie k psychickej závislosti (pozri psychická závislosť) i fyzickej závislosti (pozri fyzická závislosť). Subjekt v iniciálnych fázach intoxikácia pociťuje celkové uvoľnenie, spokojnosť, pocit radosti - hašišová eufória. Intoxikácia hašišom môže zahrňovať celé spektrum pocitov, vrátane stavu „bad trip“ (pozri bad trip). U dlhodobých konzumentov kanabinoidov, najmä u konzumentov hašišu, dochádza postupne k závažnému rozkladu osobnosti i celkovému somatickému úpadku (strata záujmu o okolité dianie - amotivácia, poruchy časovej a priestorovej orientácie, pokles výkonnosti, pokles libida, stavy úzkosti, bludy prenasledovania, panické stavy - „kanabisová psychóza“, eventuálna agresivita pozri agresivita). Objavujú sa sprievodné organické ťažkosti ako chronická bronchitída, suchý úporný kašeľ, narastá riziko vzniku nádorov respiračného systému, poškodená môže byť pečeň, u mužov sa znižuje hladina pohlavného hormónu testosterónu, narúša sa vývoj spermií, znižuje sa potencia. U gravidných žien bol preukázaný signifikantný výskyt porodených hypotrofických plodov. Chronický konzumenti kanabinoidov majú oslabený imunitný systém. Abstinenčné príznaky (pri náhlom odňatí drogy) u konzumentov kanabinoidov môžu viesť k celkovej podráždenosti, psychomotorickému nekľudu, nespavosti, k ťažkej úzkostnej reakcii, k strate chuti do jedla alebo paradoxne zvýšenému apetítu. Dokonca aj po mesiacoch abstinencie sa môžu u nich objaviť nepríjemný psychický a fyzický stav - tzv. Flash back (pozri falsh back). Smrť z priameho predávkovania kanabinoidmi je zriedkavá. Chronický konzument obvykle zomiera na pridružené ochorenia spôsobené oslabeným organizmom. Veľkou stratou pre spoločnosť je postupná absencia hodnôt spôsobená amotivačným správaním.
Heroín
Heroín patrí do skupiny narkotických analgetík, ktoré sú známe ako opiáty. Slovo narkotikum pochádza z gréckeho slova narkotikos, čo znamená znecitlivenie a slovo analgetikum z gréckeho slova znamenajúceho bezbolestný. Roku 1898 bo uvedený na trh nemeckou firmou Bayer ako analóg morfínu (pozri morfín) - diacetylmorfín (preparát získaný derivatizáciou morfínu). Liek sa používal proti kašľu, chorobám priedušiek, astme, hnačkám, neskôr ako analgetikum. V čistej podobe je toxicita heroínu približne päťkrát vyššia ako toxicita morfínu a 10 až 20 krát vyššia ako ópia (pozri ópium). Vzhľad : V čistej forme je heroín jemný biely prášok (menej čisté druhy heroínu majú sivobielu farbu, existujú i nahnedlé varianty heroínu s väčšou prímesou nečistôt ), ktorý možno takmer rozotrieť medzi prstami. Má horkastú chuť a je dobre rozpustný vo vode. Heroín, ktorý konzumenti nakupujú je obyčajne obohatený rôznymi substanciami najmä laktózou, práškovým mliekom, chinínom, jedlou sódou, sušeným mliekom kvôli zväčšeniu kvantity a tým aj priekupnického zisku. Ku konzumentovi sa droga obvykle dostáva vo forme prášku v malých vrecúškach z jemného papiera alebo vo finančne náročnejšej forme vodného roztoku v zatavenej ampulke k priamemu injekčnému užitiu. Spôsob aplikácie : Šnupanie (zriedkavejšia forma, keďže heroín má horkastú príchuť a sú v ňom obsiahnuté prímesi), per os (zriedkavá forma následkom rýchleho rozkladu drogy v pečeni), inhalovanie (pozri inhalácia) z hliníkovej fólie (nahreje sa a stúpajúci dym sa nasáva nosnými dierkami pomocou trubičky). Najčastejšia forma aplikácie je injekčná aplikácia (subkutánne, intramuskulárne, intravenózne). Intravenózna aplikácia predstavuje spôsob najrýchlejšieho dosiahnutia maximálneho účinku drogy („mainlining“). Niekedy sa kombinuje s inými drogami napr. s kokaínom (pozri kokaín) tzv. speedball. Vplyvy a riziká : Heroín je polosyntetický derivát morfínu. V ľudskom tele sa znovu mení na morfín, pôsobí teda ako morfín. Intoxikácia (pozri intoxikácia) heroínom sa vyznačuje rýchlym nástupom výraznej eufórie (pozri eufória), subjektívnej blaženosti, spokojnosti, pocitom šťastia. Intoxikovaný subjekt v sebe objavuje netušené schopnosti (najmä fyzické), vymiznú zábrany, zvyšuje sa sexuálna angažovanosť i aktivita. Heroínom evokovaná eufória je čo do kvality a kvantity iná než u morfínu. Je bohatšia na senzorické vnemy, predstavy sú lákavejšie, farebnejšie. Hlavným rizikom je pomerne rýchly vznik psychickej aj fyzickej závislosti, ktorá vedie k negatívnym psycho-sociálnym a následne somatickým účinkom. U konzumenta sa objavuje podráždenosť, poruchy pamäti, egocentrizmus, dochádza k rozvratu hodnotového systému, strate záujmu o okolité dianie, absentuje zmysel pre povinnosť, narušujú sa interpersonálne vzťahy. Jediným zmyslom života subjektu je opätovne získanie drogy, čo častokrát vedie ku kriminalite, násilným trestným činom. Somatické zmeny sa prejavujú nápadnou bledosťou, predčasným ošedivením vlasov, poklesom telesnej hmotnosti, vymiznutím libida u obidvoch pohlaví. Pri užívaní heroínu ďalej hrozia najrôznejšie infekcie, napr. vírusová hepatitída (zápal pečene), bakteriálna endokarditída (zápal vystielok srdcových dutín), je tu zvýšené riziko prenosu vírusu HIV (AIDS).
Hodnota
Význam, ktorý človek prisudzuje iným ľuďom, predmetom, vlastnostiam, situáciám alebo činnostiam vzhľadom na uspokojovanie svojich potrieb a záujmov. Je výsledkom ľudského postoja, ľudskej schopnosti hodnotiť. Formálne môžeme rozlíšiť pozitívne a negatívne, relatívne a absolútne, subjektívne a objektívne hodnoty. Z obsahového hľadiska rozlišujeme ekonomické hodnoty (úžitková, výmenná), logické (pravda, nepravda), etické (dobro a zlo, spravodlivosť a nespravodlivosť), estetické (krása a škaredosť).
Hypokinéza
Pohybová nedostatočnosť, obmedzenie pohybu podmienené civilizačnými faktormi najmä sedavým spôsobom života, rozširujúcou sa ponukou aktivít s absenciou pohybových podnetov. Hypokinéza negatívne ovplyvňuje zdravotný stav, funkčnú a psychickú zdatnosť človeka.
I
Inhalácia drogy
Vstup drogy (pozri droga) do organizmu prostredníctvom respiračného traktu. Molekuly vdychovanej psychotropnej látky (pozri psychotropné látky) prenikajú do krvi jednak cez sliznice dýchacích ciest, najmä však difúziou cez alveolokapilárnu membránu pľúc do pľúcneho riečišťa a ďalej do veľkého krvného obehu. U niektorých psychotropných látok je fajčenie primárnou cestou vstupu do organizmu (marihuana, hašiš, niektoré opiáty, tabak), u iných predstavuje náhradný (menej agresívny) spôsob užívania (heroín, LSD). Osobitnou skupinou sú solvenciá (pozri solvenciá) - organické rozpúšťadlá, ktoré sa vyznačujú vysokým stupňom úniku molekúl do ovzdušia. Ide o vdychovanie pár organických rozpúšťadiel za studena. Za účelom dosiahnutia maximálnej koncentrácie psychotropnej látky v alveolárnom vzduchu, konzumenti po hlbokom inspíriu (vdychu) zadržia dych - apnoická pauza.
Integrácia
Začlenenie jednotlivca do skupiny a jeho akceptovanie ostatnými členmi. V užšom slova zmysle začleňovanie postihnutých jedincov do majoritnej spoločnosti.
Intoxikácia
Otrava, vniknutie otravnej látky do organizmu. Ide o látky, ktoré môžu byť chemického, rastlinného alebo živočíšneho pôvodu. Do organizmu vstupujú respiračným traktom, obehovou sústavou, pokožkou, sliznicami a gastrointestinálnym traktom.
Intoxikácia (2)
Stav, ktorý nastáva po aplikácii dostatočného množstva psychoaktívnej látky a v dôsledku ktorého dochádza k ovplyvneniu centrálnej nervovej sústavy. Prejavuje sa poruchami úrovne vedomia, poznávacích funkcií, vnímania, schopnosti úsudku, emócií (afektivity), chovania a ďalších psychických funkcií a reakcií. Poruchy súvisia s okamžitým farmakologickým účinkom látky a priebeh intoxikácie je výrazne závislý na type a dávke drogy a ovplyvňovaný individuálnou hladinou tolerancie a ďalšími faktormi.
 
Zdroj: www.idrogy-info.cz , stiahnuté 10.3. 2008
K
Kata
Kata sú mladé listy a výhonky vždy zeleného stromčeka alebo kríka kata jedlá (Catha edulis) z rodu brslencovitých (Celestraceae), ktorý rastie v divej alebo kultivovanej forme vo východnej Afrike a južnej časti arabského poloostrova (Etiópia, Jemen, Somálsko, Tanzánia, Keňa, Sudán, Madagaskar). Najbežnejším spôsobom aplikácie je perorálne užívanie (žujú sa čerstvé listy), v niektorých krajinách katu fajčia. Kata mierne stimuluje CNS, podobne ako amfetamín. Prejavom je eufória, excitácia, zvýšená bdelosť, sebadôvera, podráždenosť, hyperaktivita. Účinok pretrváva asi štyri hodiny a je nasledovaný miernym útlmom a psychickým rozladením. Bežným príznakom u pokročilých konzumentov je nespavosť, pokles sexuálnej výkonnosti a psychická degradácia osobnosti. Fyzická závislosť (pozri fyzická závislosť) od katy sa zvyčajne nevytvára, môže ale vzniknúť silná psychická závislosť (pozri psychická závislosť).
Kava - kava
Kava - kava je belavomliečny nápoj vykvasený z koreňov rastliny pieporu opojného (Piper methysticum). Názov rastliny vznikol spojením latinského výrazu piper (korenie) a gréckeho výrazu methysticon (narkotický, omamný), čo spolu značí narkotické korenie. Obsahuje viaceré alkaloidy s psychotropnými účinkami napr. kavahín, kavaín, marindín, dihydrometylsticín. Kava - kava sa žuje, častejšie ale pije predovšetkým na ostrovoch západného Tichomoria - na území dnešnej Polynézie, Novej Guiney, na Nových Hebridách, na ostrove Fidži, na súostroví Vanikoro a v severnej Austrálii. Vo vzťahu k účinku sa udáva celková eufória (pozri eufória) so sluchovými a vizuálnymi halucináciami (pozri halucinácia), odstránenie únavy (pozri únava), aktivita, pocit zdravia (pozri zdravie) . Vysoké dávky narušujú svalovú koordináciu, vyvolávajú bolesti hlavy, ktoré sa podobajú otrave alkoholom (pozri alkohol). Dlhodobé intenzívne žuvanie alebo pitie spôsobuje celkový telesný úpadok, zhoršenie zraku, rozsiahle, esteticky zle pôsobiace kožné zmeny a škaredé vredy (ako pri lepre). Tieto zmeny našťastie za krátky čas abstinencie zmiznú.
KI

Kľúčové indikátory EMCDDA:

  • užívanie drog v populácii - General Population Survey 
  • problémové užívanie drog – Problem Drug Use
  • žiadosti o liečbu v súvislosti s užívaním drog - Treatment Demand Indicator
  • infekčné ochorenia súvisiace s drogami – Drug Related Infectious Diseases 
  • úmrtia spojené s užívaním drog a úmrtnosť užívateľov drog – Drug Related Death and Mortality of Drug Users
Kľúčové indikátory
Kľúčové indikátory sú harmonizované epidemiologické indikátory EMCDDA, ktoré tvoria podstatu informačného systému EMCDDA. Ide o štandardné nástroje na zber a hlásenie porovnateľných údajov o drogách z členských krajín EÚ.
Kodeín
Kodeín je derivát ópia (pozri ópium) s menším analgetickým účinkom ako morfín (pozri morfín). Po jeho izolácii zo surového ópia v prvej polovici 19. storočia sa stal súčasťou mnohých liekov bez toho, aby sa zneužíval. Najdôležitejšie klinické využitie mal ako látka utlmujúca kašeľ. Samotný kodeín má nízku afinitu k opiátovým receptorom čo na prvý pohľad znižuje pravdepodobnosť jeho zneužitia ako drogy. Avšak tým, že je metabolizovaný v pečeni a asi 10 % metabolitov je demetylovaných na morfín, môže byť využitý ako náhrada (vo veľkých dávkach) najpotentnejšieho alkaloidu ópia – morfínu . Známy a osobitne nebezpečný spôsob zneužívania kodeínu z liečiv je úprava preparátu Alnagon. Závislí konzumenti si obvykle pripravujú vodný roztok drviny preparátu, ktorý po prefiltrovaní rozdelia jednoduchou sedimentáciou. Usadeninu tvorí kyselina acetylsalicilová a fenobarbital, kým vyčírený roztok predstavuje výluh kodeínu a kofeínu (pozri kofeín) - obvykle sa aplikuje intravenózne. Asi 10 % kodeínu sa v organizme biotransformáciou demetyluje na nebezpečný a návykový morfín. Vzniká tak pevná drogová závislosť v podstate opiátového ( morfínového ) typu.
Kofeín
Kofeín je pravdepodobne najužívanejšia psychotropná (psychoaktívna) látka (pozri psychotropné látky) na svete. Medzi viac ako 60 rastlinami, ktoré túto drogu v prírode obsahujú, je komerčne najatraktívnejšia koncentrácia v semenách stromu kávovníka arabského (Coffea arabica L.), vždy zeleného stromu rastúceho v Etiópii a Sudáne. Ďalším významným zdrojom je čajová rastlina (Camellia sinensis), orechy kolovej africkej rastliny (Cola acuminata ), z ktorej sa vyrába nápoj Coca - cola, vždy zelený kakaovník (Theobroma cacao) pestovaný pre výrobu čokolády a kakaa. Najväčšie množstvo kofeínu je v káve (90 - 125 mg v jednej šálke), menej v instantnej káve a čaji (30 - 70 mg), v nápojoch typu kola (10 - 50 mg), v tabuľke čokolády (okolo 20 mg). Kofeín je kryštalický alkaloid zo skupiny xantínov. Má psychostimulačné účinky - vplýva na centrálny nervový systém stimulačne, pôsobí ako diuretikum, zrýchľuje peristaltiku čriev, uvoľňuje napätie hladkých svalov, stimuluje srdcový sval, zvyšuje telesnú teplotu. V menších dávkach - 200 až 300 mg (2 - 3 šálky kávy denne ) môže zlepšovať náladu a psychickú výkonnosť. Vo vyšších dávkach - od 600 mg vyššie (6 a viac šálok kávy denne) môže ale vyvolávať pocity úzkosti a napätia, nepokoj, náladovosť, psychomotorický nepokoj, tachykardiu, bolesti hlavy, poruchy spánku, časté močenie, zažívacie ťažkosti. Pitie kávy predstavuje všeobecne akceptovaný zvyk. Za bežných okolností nevedie k vzniku chorobnej závislosti (pozri závislosť). Viaceré údaje však ukazujú, že u chronických požívačov kávy (okolo 12 šálok denne) má kofeín všetky hlavné znaky drogy (pozri droga) vyvolávajúcej závislosť (neovládateľná potreba častého pitia kávy, zvyšovanie tolerancie (pozri tolerancia) na kofeín, abstinenčné psychické a fyzické príznaky). Mierne pitie kávy nepredstavuje ohrozenie zdravia človeka, môže byť prostriedkom spríjemnenia jeho života.
Kokaín
Patrí medzi prírodné stimulanty. Prírodným zdrojom kokaínu je rastlina kokaínovník obyčajný (Erythroxylum coca). Ide o nenápadný krík vysoký asi 1-2 m s podlhovastými, vždyzelenými listami a zhlukmi malých bielych kvetov. Na kokaín je bohatý aj príbuzný druh kokainovník novogranadský (Erythroxylum novogranatense). Rastú v andskej oblasti (Južná Amerika), kde obyvatelia krík pestujú už tisícročia. Vzhľad : Čistý kokaín je jemný, diskrétne zrnitý prášok bez zápachu, trpko horkej chuti, dobre rozpustný vo vode, menej v alkohole. Spôsob aplikácie : Kokaín je najdôležitejší alkaloid kokainovníka získavaný s kokaínovej pasty (chemický kokaínový sulfát). Najčastejším spôsobom aplikácie kokaínu je vdýchnutie drogy v prášku do nosových dierok (sniffing, snorting). Kokaínový prášok sa obvykle urovná do dvoch úzkych riadkov (koľajničky, rails) na hladkej rovnej ploche. K prášku sa priloží koniec asi 10 cm dlhej rúrky a po uzatvorení druhej nosovej dierky prstom nasleduje prudké inspírium nosom. Vzhľadom na dobrú rozpustnosť kokaínu vo vode je možné kokaín aplikovať aj injekčne (obvykle intravenózne, zriedkavo subkutánne alebo intramuskulárne). Niekedy sa kombinuje s inými drogami napr. s heroínom (pozri heroín) tzv. speedball. Táto kombinácia je ale veľmi riziková, keďže nie je možné odhadnúť vplyv jednej drogy na druhú. Vplyvy a riziká : Okrem lokálne anestetických účinkov je kokaín mohutné excitans a stimulans CNS. Po aplikácii sa dostavuje pocit eufórie, stupňovania psychickej a somatickej výkonnosti, pocit nebývalého elánu, vymizne únava, výrazne stúpa družnosť, sebadôvera, sexuálna vzrušivosť. Skúsení narkomani hovoria o „totálnom orgazme celého tela“ alebo „elektrifikácii tela“. Znižuje sa potreba spánku a mizne pocit hladu. Účinok kokaínu sa dostavuje v priebehu asi troch minút a je krátkodobý (15 až 40 minút). Po jeho odznení sa dostavuje depresia (pozri depresia), podráždenosť, pocity prenasledovania, trvalý nepokoj, motorická agitácia, zmeny nálad, nespavosť a úporné svrbenie. Môžu sa vyskytnúť pseudohalucinácie a halucinácie (pozri halucinácia), najmä zrakové, zvýšená je precitlivenosť na akustickú stimuláciu (zvuk aj nižšej intenzity pôsobí bolestivo). Pre chronického kokainistu je tiež typická telesná schátralosť, výrazný pokles hmotnosti, úzkosť a obavy z možného nedostatku drogy (pozri droga). Kokaín je drogou dobre situovaných spoločenských vrstiev.
Kríza
Situácia alebo stav krajného vypätia, extrémnej psychickej záťaže či stresu (pozri stres), ktorá hrozí zlyhaním adaptácie (pozri adaptácia), neschopnosťou nájsť riešenie. Ťažká, výrazne zhoršená situácia.
L
Lieky ( Farmaka )
Lieky predstavujú heterogénnu skupinu látok s rozličnými efektami, ktoré sa môžu stať predmetom zneužívania a pri dlhodobejšom užívaní i predmetom závislosti (pozri závislosť). Takmer celú skupinu týchto potencionálne návykových látok tvoria liečivá získané oficiálnou prípravou vo farmaceutickom priemysle. Podnetom pre výrobu takýchto preparátov bola a je snaha nájsť a aplikovať látky pôsobiace proti poruchám spánku a nespavosti, na tlmenie nežiadúceho vzrušenia, podráždenia a napätia, na tlmenie neurotických ťažkostí, liečenie depresií. Ide teda o skupinu potencionálne návykových látok, ktoré majú hypnosedatívne účinky dosahované útlmom centrálnej nervovej sústavy, preto v prípade zneužívania môžeme hovoriť o „drogovej závislosti (pozri drogová závislosť) na liečivách s centrálne tlmivým účinkom“. Vzhľad : Lieky (farmaka) sú syntetické zlúčeniny, ktoré majú v čistej forme obvykle podobu jemného bieleho prášku bez zápachu, horkastej alebo kyslej chuti, pomerne dobre rozpustné vo vode. Sú upravované najčastejšie do tabletovej a ampulkovej formy, niektoré (napr. Rohypnol) môžu mať formu roztoku. Spôsob aplikácie : Keďže ide o liečivá najčastejšie ponúkané v tabletovej alebo ampulkovej forme obvyklé je ich perorálne užívanie. Injekčná aplikácia je zriedkavejšia (Rohypnol, výluh z preparátu Alnagonu). Závislosť vyvoláva dlhodobé užívanie takýchto látok v niekoľkonásobne vyšších dávkach ako sú dávky terapeutické. Mimoriadne nebezpečné je ich kombinovanie s alkoholom pre kumulovanie centrálneho tlmivého účinku, ktoré môže mať až smrteľný účinok. Vplyvy a riziká : Z hľadiska účinku na CNS a špecifík vo vzťahu k možnému vzniku závislosti je možné orientačné rozdelenie do niekoľkých skupín : • hypnotiká ( látky proti nespavosti ) - barbituráty (Barbital, Dormiphen, Phenobarbital, Somnyl, Seconal, Soneryl, Pantobarbital a ďalšie ), - nebarbiturátové s možnosťou návyku (Rohypnol, Dormogen, Noxyron a ďalšie), • anxiolitiká ( látky upokojujúce a pôsobiace proti úzkosti ) - Meprobamat, Radepur, - benzodiazepín (Diazepam, Nitrazepam, Control, Lexilium a ďalšie), • analgetiká - antipiretiká ( látky proti bolesti a horúčke ) - Acylpirin, Alnagon, Acylkoffin, Dinyl, Eunalgit, Mironal, Neuralgen, Spasmoveralgin a ďalšie. V malých dávkach (obvykle jedna tableta alebo tobolka) vyvolávajú duševnú vyrovnanosť a uvoľnenie bez príliš veľkej ospalosti. Poskytujú emocionálnu podporu, ale len krátkodobo, dlhodobo zosilňujú úzkosť a depresiu. Rozvoj tolerancie (pozri tolerancia) následne núti konzumentov zvyšovať dávky. V prípade dlhšie trvajúceho perorálneho užívania sa už po relatívne krátkom čase (niekoľko týždňov) môže rozvinúť výrazná psychická (pozri psychická závislosť), ale i fyzická závislosť (pozri fyzická závislosť). Chronický konzument sa stáva rýchlo rozpoznateľným pre svoje okolie viditeľným telesným chátraním a postupnou degradáciou osobnosti. Navonok sú rozpoznateľné zmeny v rečovom prejave - reč je nezreteľná, subjekt má problémy s hľadaním priliehavých výrazov, objavuje sa kompenzátorná gestikulácia, výpadky pamäti. Osobnostné zmeny môžu mať podobu porúch správania, straty sebakontroly, agresivity (pozri agresivita), inokedy depresívnych (pozri depresia) stavov, celkovej sociálnej maladaptácie (pozri maladaptácia). Okrem týchto psychických zmien sa objavujú aj zmeny somatické - žalúdočné ťažkosti, alergické reakcie, poruchy krvotvorby, zápaly žíl a ďalšie. Kombinácia rôznych farmák sa často vyskytuje pri samovražedných pokusoch. Zneužívanie farmák vyžaduje reštriktívne opatrenia v zmysle ich registrácie a predpisovania.
LSD
LSD je polosyntetická zlúčenina (dietylamid kyseliny lysergovej, LSD-25), ktorá sa stala prototypom novej halucinogénnej drogy (pozri droga). Patrí k hlavným zástupcom polosyntetických halucinogénov. Kyselina lysergová sa izoluje z námeľa (Secale cornutum) ako prežívajúceho štádia na obilí parazitujúcej huby kyjaničky purpurovej (Claviceps purpurea). LSD je možné syntetizovať i umelou cestou bez východiskového prírodného prekurzora. LSD dokáže už pri minimálnych dávkach významne meniť duševné pochody, meniť vnímanie času, zaplavovať vnemy obrazmi. Vzhľad : LSD-25 je jemne kryštalický biely prášok bez osobitnej chuti a zápachu dobre rozpustný vo vode. Keďže čistý preparát je mimoriadne silný, malé dávky LSD sa obvykle zmiešavajú s iným rozpúšťadlom za účelom zvýšenia objemu a hmotnosti dávky. LSD môže byť rozmiešané so želatínou a tvarované do formy želatínových lístkov. Roztokom LSD možno impregnovať kúsky akéhokoľvek hydrofilného papiera alebo textilu, napúšťať rôzne ornamentálne „samolepky“ a nalepovacie „tetováže“, ponúkané distribútormi obvykle deťom a mladým ľuďom. Spôsob aplikácie : Užívanie halucinogénnych drog (pozri droga) má podobu celého radu spôsobov vpravovania týchto látok do organizmu. LSD sa užíva najmä perorálne, možno ho aj fajčiť obvykle s tabakom. Častá je cesta intravenóznej injekčnej aplikácie. LSD dobre preniká cez neporušenú kožu (samolepky, tetováže). Pri perorálnom užití účinkuje LSD obvykle za 45 minút, pri intravenóznej aplikácii už za niekoľko minút. Efekt LSD („trip“) trvá približne 6 až 8 hodín. Vplyvy a riziká : LSD je jednou z najúčinnejších halucinogénnych látok (je štyritisíckrát účinnejšia ako meskalín pozri meskalín). Už najmenšie množstvo (0,1 miligramu) prekonáva hematoencefalickú bariéru (mozgovokrvnú bariéru) a preniká do mozgu. LSD pôsobí predovšetkým na limbický systém a retikulárnu formáciu teda na tie centrá, ktoré riadia emocionálne reakcie, ako aj informácie, ktoré nám sprostredkúvajú naše zmysly. Účinky na psychiku vo veľkej miere závisia od prijatej dávky, prostredia užívania, momentálneho rozpoloženia človeka - od toho, čo od drogy očakáva. Akútna intoxikácia (pozri intoxikácia) vyvoláva rozsiahle zmeny percepcie (vnímania), bohaté halucinácie (pozri halucinácia) aj ilúzie s prevahou zrakových (bohaté na farby, geometricky ohraničené predmety strácajú svoj tvar, časté sú antropomorfné ilúzie, keď premety v miestnosti nadobúdajú tvar zvierat alebo ľudí, majú mimické prejavy), celkové zmeny vnímania a neobvyklé emočné stavy. Subjekt býva euforický (pozri eufória), vyskytujú sa explózie smiechu, pocit neuveriteľného šťastia, neviazaná komunikácia. U ťažších intoxikácii vzniká až fenomén depersonalizácie (pozri depersonalizácia), telo nie je vnímané ako vlastné, subjekt podlieha ilúzii vznášania sa v priestore (môže dôjsť k náhodnému vyskočeniu z okna, balkóna). V tomto stave dochádza k pocitom mystických zážitkov a religióznym víziam, pocitom splynutia s vesmírom, kozmickým extázam, formovaniu nového radikálneho obrazu seba. U všetkých halucinogénnych drog, najmä u LSD, sa môže aj po jednorázovej aplikácii drogy vyvinúť vyslovene nepríjemný stav bad trip (pozri bad trip) charakterizovaný dezorientáciou, nepríjemnými halucináciami paranoidného charakteru, stratou subjektu v realite. Objavuje sa tiež tzv. flash-back (pozri falsh back ) fenomén. U chronických konzumentov sa pomerne skoro objavujú a rozvíjajú výrazné osobnostné zmeny. U subjektu sa prehlbuje introvertná orientácia, môžu sa rozvíjať sklony k mysticizmu a chorobnej religiozite, je ľahko manipulovateľný. Dynamika života a záujem o okolité dianie rapídne klesá, objavuje sa apatia (amotivačný syndróm). Chronické užívanie halucinogénov nevedie k výraznejšej fyzickej závislosti (pozri fyzická závislosť), pri ktorej by telo abstinenciou trpelo. Podobne ako u každej inej drogy, ktorá spôsobuje zmenu nálady, môže dôjsť k vzniku psychickej závislosti (pozri psychická zá
M
Maladaptácia ( dysadaptácia )
Neprispôsobivosť, narušená alebo neprimeraná adaptácia (pozri adaptácia) pri nesúlade medzi potrebami jedinca a podmienkami prostredia. V dôsledku uvedeného trpí buď samotný človek (tzv. neurotická maladaptácia) alebo jeho okolie (tzv. psychopatická maladaptácia). Maladaptácia sa prejavuje poruchami správania, neschopnosťou adekvátne reagovať na potreby situácie, neschopnosťou primerane vychádzať s inými ľuďmi (sociálna maladaptácia), delikvenciou, kriminalitou (morálna maladaptácia), emocionálnymi konfliktmi (neurotická maladaptácia). Všeobecne sa maladaptácia prejavuje v narušenej interakcii medzi osobnosťou a jej prostredím.
Marihuana
Patrí do skupiny približne 30 látok fenolickej povahy nazývaných súborne kanabinoidy. Ide o historicky dávno známu skupinu psychotropných látok (pozri psychotropné látky) pripravovaných z rastliny konope. Slovenský názov rastliny znie konopa siata (Cannabis sativa L.). Konopa siata je dvojdomá rastlina (jednotlivé rastliny majú iba samčie alebo samičie kvety), ktorá v priaznivých klimatických podmienkach dorastá do výšky 3 - 4 metre. Konope pestované ilegálne v geografických podmienkach Slovenska dorastá do výšky až 2 metre. Centrálna vláknitá lodyha je pokrytá jemnými chĺpkami a vyrastajú z nej radiálne členené úzke dlhé listy s charakteristickými zúbkovanými okrajmi. Rastlina rastie rýchlo, až 10 centimetrov denne. Kvitnúce samičie rastliny vylučujú na kvetoch značné množstvo lepkavej živice. Konopa sa vyskytuje vo viacerých botanických variantoch. Zdrojom marihuany je Cannabis sativa var. americana alebo Cannabis sativa var. ruderalis. Zdrojom hašišu (pozri hašiš) je predovšetkým Cannabis sativa var. indica. Konope ako významnú kultúrnu rastlinu poznajú ľudia už asi 5000 rokov. Vyrábali sa z nej konopné lana, plachty, siete, rohože, textílie, konopný papier, zo semien sa lisoval olej a bylinné liečivá na horúčku a menštruačne kŕče. Vzhľad : Marihuana sa pripravuje z vysušených listov a kvetov konopy. Najvyššiu koncentráciu účinných látok majú mladé lístky a kvety na vrcholci rastliny, v listoch smerom ku koreňu účinných látok ubúda. Marihuana sa podľa charakteru spracovania objavuje na trhu obvykle vo forme sivozelených alebo zelenohnedých fragmentov sušených lístkov rastliny. Kvalitnejšie druhy pripomínajú sušené lístky čínskeho zeleného čaju alebo tmavého indického čaju. Iný druh marihuany (dagga) môže pripomínať hrubo rezaný fajkový tabak. Menej kvalitné druhy sú iba práškovou drvinou sušených častí rastliny. Niekedy sa marihuana, po fermentácii za vlhka, lisuje do malých tyčiniek (jive). Spôsob aplikácie : Konopa je azda najvšestrannejšia droga z hľadiska možnosti príjmu v závislosti od geografického pásma a tradície (pitie odvarov, pridávanie do jedla, šnupanie). Najobvyklejšou formou konzumácie marihuany je fajčenie, teda inhalácia (pozri inhalácia) splodín horenia týchto látok. Dym z marihuanových cigariet - reefers sa zhlboka vdychuje, pričom fajčiar zadržiava dych, aby účinná látka zostala čo najdlhšie v pľúcach (účinné látky dobre prenikajú cez alveolokapilárnu membránu do krvi). Skúsení fajčiari si balia veľké zvitky - joints z viacerých kusov cigaretového papiera. Papierik na konci cigarety býva stočený, či poskladaný, aby sa z cigarety nevysypala suchá drviny listov rastliny. Opojenie sa prejavuje 15 až 20 minút po aplikácii a trvá približne tri hodiny. Vplyvy a riziká : Z kanabinoidov (približne 30 látok fenolickej povahy) sa za hlavnú účinnú halucinogénnu zložka marihuany (najúčinnejšiu psychotropnú látku) považuje delta - 9 - tetrahydrokanabinol (delta - 9 - THC). Jednorázové podanie marihuany nemá obvykle vážnejšie zdravotné následky. Účinok drogy (pozri droga) je, okrem druhu a kvality, ešte podmieňovaný aj sociálnym prostredím, spôsobom príjmu, stavom užívateľa. Subjekt v iniciálnych fázach účinku pociťuje uvoľnenie, útlm duševného napätia, pocit relaxácie (pozri relaxácia), eufóriu (pozri eufória), stráca zábrany, stáva sa vnímavejším k akustickým, taktilným, kinestetickým podnetom. S pokračujúcou konzumáciou sa postupne objavuje introvertná orientácia osobnosti, celková pasivita, malý záujem o osobné a spoločenské záležitosti, pokles schopnosti sa sústrediť, tolerancie na fyzickú záťaž, pokles pracovnej výkonnosti (tzv. amotivačný syndróm). U chronických konzumentov, okrem celkovej straty záujmu o okolité dianie, sa objavujú bludy prenasledovania, stavy úzkosti, narastá eventuálna agresivita (pozri agresivita). Sprievodné sú i somatické ťažkosti ako chronická bronchitída, suchý úporný kašeľ, nárast rizika vzniku nádorov respiračného systému, oslabuje s
Meskalín
Prírodný halucinogén, alkaloid kaktusu lofofora Williamsova (Lophophora williamsi ), ktorý Aztékovia nazývali peyotl alebo peyot. Ide o malý, nenápadný kaktus, ktorý rastie v severnej časti Mexika a v povodí rieky Rio Grande. Rituál užívania halucinogénových drog (pozri droga) prijali od mexických indiánov v 19. storočí aj severoamerickí indiáni kmeňa Meskalero (odtiaľ droga meskalín). Indiáni pokladajú peyotl za posvätnú rastlinu, ktorej konzumácia (najčastejšie per os, niekedy fajčením vo fajke spolu s tabakovými listami alebo marihuanou pozri marihuana) je súčasťou kultových obradov so schopnosťou vyvolať zmeny vo sfére vnímania, halucinácie a iné závažné psychické alternácie. Halucinácie (pozri halucinácia) vyvolané meskalínom patria medzi najkomplexnejšie a najrôznorodejšie zo všetkých halucinogénových drog. Jeho účinky nemožno rozoznať od účinkov LSD (pozri LSD). Hlavné spoločenské riziká majú teda podobný charakter ako užívanie LSD.
Metadon
Synteticky vyrobený opiát (pozri ópium), ktorý sa používa ako náhrada heroínu (pozri heroín) tak narkomanmi, ako aj pri liečení drogovej závislosti (pozri drogová závislosť) na heroíne v substitučných liečebných programoch. Má veľmi dlhý účinok s relatívne pomalým nástupom, takže sú minimalizované výkyvy hladiny drogy (pozri droga) v organizme. Podávanie metadonu terapeutmi umožňuje kontrolu pacienta a je tiež prevenciou voči získavaniu drogy kriminalitou. Snahou je postupným znižovaním dávky dosiahnuť úplné odvyknutie. V prípadoch, kde nie je možné dosiahnuť úplnú abstinenciu, môže byť závislý narkoman udržiavaný na stabilnej minimálnej dávke.
Misuzus
Misuzus z medicínsko-právneho hľadiska vyjadruje taký spôsob užívania drog (pozri droga) - liečiv, ktorý nie je v súlade s náhľadom medicíny na aktuálne potreby konzumenta. Ide obvykle o neprimerané prekračovanie terapeutických dávok liečiv, prípadne ich nevhodné laické kombinovanie.
Morfín
Najdôležitejší z celkového počtu asi 30 doposiaľ známych alkaloidov ópia (pozri ópium). Z ďalších alkaloidov možno uviesť napr. Kodeín, Papaverín, Narkotín, Laudanín, Tebaín. Morfín bol izolovaný zo zahustenej šťavy makovíc (surového ópia) na začiatku 19. storočia. Užíval sa vo veľkom rozsahu ako analgetikum v priebehu americkej občianskej vojny, masový rozsah užívania nastal v priebehu prvej svetovej vojny. Injekčne aplikovaný morfín nestratil svoj význam ani v súčasnosti pre svoj všeobecný, bolesť tlmiaci účinok najmä u nevyliečiteľne chorých onkologických pacientov. Vzhľad : Ide o biely až žltkastý prášok, bez špecifického zápachu, horkastej chuti, dobre rozpustný vo vode. V tuhej forme sa niekedy dodáva vo forme drobných lisovaných bielych kociek alebo tehličiek. Spôsob aplikácie : Injekčne, predovšetkým subkutánne a intramuskulárne . Perorálne užívanie morfínu je zriedkavé. Vplyvy a riziká : Patrí medzi drogy (pozri droga) s narkoticko - analgetickým účinkom. Dominantným prejavom intoxikácie (pozri intoxikácia) je eufória (pozri eufória). Stúpa sebavedomie, sociálna aktivita, u niektorých jedincov naopak aktivita klesá a subjekt upadá do stavu príjemnej letargie. S postupným privykaním na morfín dochádza k psycho - sociálnemu a somatickému úpadku jedinca, podobne ako pri účinku heroínu (pozri heroín).
Muchotrávky
Muchotrávky (Amanitaceae) sú zdrojom viacerých psychotropných a jedovatých látok (pozri psychotropné látky). Môžeme ich zaradiť do skupiny halucinogénnych húb obsahujúcich halucinogénne látky - kyselinu ibotovú a jej derivát muscinol. Spôsob konzumácie je veľmi pestrý, závislý od prírodných podmienok, geografického umiestnenia, tradícií a pod. (konzumenti ich jedli surové, sušené, údené, solené, pili odvar, moč, rozdrvenú hmotu, v niektorých krajinách fajčili sušené huby). Účinok sa prejavuje dvojfázovo. V prvom, excitačnom štádiu intoxikácie (pozri intoxikácia) sa objavuje pocit tepla, túžba po pohybe, objavujú sa nekoordinované pohyby, rastie psychické vzrušenie. Silnejšie dávky, s postupujúcou otravou, môžu vyvolať svalové kŕče, zmätené myslenie, halucinácie (pozri halucinácia), pocit depersonalizácie (pozri depersonalizácia), pocit vlastnej smrti alebo poruchy videnia. V druhom, komatóznom štádiu intoxikovaný upadá do bezvedomia, z ktorého sa občas môže prebrať do nepochopiteľného záchvatu agresie (pozri agresia), agresívneho konania. Bezvedomie sa v lepšom prípade skončí po 24 hodinách tým, že sa konzument celý rozboľavený preberie k vedomiu. V horšom prípade začne klesať krvný tlak, ochrnie dýchanie a nastáva smrť. Muchotrávky boli súčasťou šamansko-liečiteľských tradícií, ale aj predbojovej stimulácie najmä v oblastiach Sibíri a severnej Európy.
N
Národná správa
Správa podávajúca komplexný obraz o drogovej problematike v krajine. Každoročne sa vypracováva podľa jednotnej štruktúry a metodiky EMCDDA, čo zabezpečuje vzájomnú porovnateľnosť. Národné správy obsahujú informácie o nových trendoch a vývoji v danej oblasti sledovanom v rámci piatich kľúčových indikátorov ako i z oblasti prevencie a znižovania ponuky drog - represia. Slovenská národná správa pre EMCDDA sa vydáva ako publikácia pod názvom „Výročná správa o stave drogovej probematiky na Slovensku“. Do roku 2007 sa vydávala pod názvom „Stav drogových závislostí a kontrola drog v Slovenskej republike“.
Neuróza
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje neurózu ako „zážitkovo podmienenú poruchu vo vzťahu medzi človekom a jeho okolím, ktorá má psychické alebo tiež telesné príznaky choroby“. Človek dostane diagnózu neuróza, keď trpí telesnými alebo duševnými ťažkosťami, pre ktoré nebol pri lekárskom vyšetrení zistený organický podklad, čiže preukázateľné poškodenie príslušných telesných orgánov alebo mozgu. Svoje ťažkosti si neurotik uvedomuje, sťažuje sa na ne, trpí nimi, často sa subjektívne cíti horšie ako pacient s vážnou telesnou chorobou. Neurotici netrpia len sami, ale sú na ťarchu aj svojmu okoliu, keďže sa neustále zaoberajú svojimi vlastnými ťažkosťami. Neurotik nie je pre svoje okolie nebezpečný, nikoho neohrozuje na živote, má plne zachovanú právnu zodpovednosť a to v občianskom i trestnom zmysle . Neuróza neohrozuje život, ale ho komplikuje. Neurózu môže mať za určitých okolností každý človek.
Nezávislosť
Schopnosť zaujať vlastný postoj, stanovisko v situácii skupinového nátlaku, schopnosť zaujímať adekvátne sociálne roly. Jedinec je schopný prijímať svoje rozhodnutia slobodne a prebrať za ne zodpovednosť. Nezávislosť súvisí so zrelosťou osobnosti v oblasti emocionálnej, psychickej a sociálnej.
NFP
National focal point - národný uzlový bod siete REITOX. Základný prvok architektúry európskej informačnej siete o drogách a drogových závislostiach. V SR je to Národné monitorovacie centrum pre drogy.
Nikotín
Nikotín je alkaloid, ktorého zdrojom je tabak. Okrem nikotínu sú v tabaku obsiahnuté aj iné alkaloidy (napr. pyrolidin, nikotyrin, myosmin) a početné organické a anorganické látky. Za psychotropné účinky tabaku je zodpovedný nikotín. Tabak pochádza z usušených listov rastliny rodu Nicotiana (čeľaď ľuľkovité - Solanaceae), ktorého najpopulárnejší a najčastejšie kultivovaný druh Nicotiana tabacum, má svoju pôvodnú vlasť v Amerike. Žiadna iná, pre ľudský organizmus nepotrebná látka, nezískala na pravidelné užívanie toľko ľudí ako nikotín. Nikotín je mitotický jed, ktorého jedovatosť je približne rovnaká ako u kyanidu draselného (cyankáli). Pri fajčení sa uvoľňuje a prechádza do tabakového dymu. Smrteľná dávka nikotínu je 50 - 60 mg, pričom dym z jednej cigarety obsahuje približne 10 mg nikotínu. Z tohoto množstva inhaluje (pozri inhalácia) fajčiar, podľa spôsobu fajčenia, 1 až 3 mg (v cigaretách s filtrom od 0,4 - 2 mg). Fajčiari inhalujúci dym do pľúc (šlukujúci) získavajú z tohto množstva až 97 %, nešlukujúci 10 - 16 %. Z uvedeného by bolo možné dedukovať, že vyfajčením 15 - 20 cigariet získa fajčiar smrteľnú dávku nikotínu. K vážnejším otravám ale spravidla nedochádza, lebo začiatočník zvyšuje počet vyfajčených cigariet len opatrne (vplyv počiatočných nepríjemných stavov), čím si organizmus pomerne rýchlo na nikotín navyká. Farmakologicky je nikotín psychostimulačná a mierne euforizačná látka. Malé dávky stimulujú vegetatívne gangliá, senzorické receptory a centrálny nervový systém. Po tomto účinku nasleduje, najmä pri vysokých dávkach, tlmivý účinok na uvedené oblasti. Fajčenie umožňuje využívať stimulačné, ale i tlmivé pôsobenie nikotínu na mozog i psychiku. Obidva tieto účinky sa však rozvíjajú iba pri spolupôsobení širších psychických a psychosociálnych vplyvov. Fajčenie tabaku, na rozdiel od abúzu (pozri abúzus) mnohých iných psychoaktívnych látok, neovplyvňuje výraznejšie psychické funkcie, správanie, osobnostnú úroveň, kvalitu sociálnych vzťahov. Jeho škodlivé následky sa prejavujú predovšetkým na somatickom zdraví (rakovina pľúc, bronchitída, srdečné a cievne ochorenia, poškodzovanie plodu a potraty u žien v období tehotenstva), ako výsledok pôsobenia toxických látok, ktoré vznikajú alebo sa uvoľňujú pri tlení tabaku (nikotín, oxid uhoľnatý, karcinogény dechtu a ďalšie). Fajčenie tabaku vyvoláva mimoriadne vysokú psychickú závislosť (pozri psychická závislosť), pričom rozhodujúcu úlohu pri vzniku abúzu fajčenia tabaku zohráva práve nikotín.
Nová psychoaktívna látka

Je nová omamná látka alebo nová psychotropná látka v čistej forme alebo v prípravku.

O
Omamné látky
Zákon 139/1998 o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch definuje omamné látky ako: „látky vyvolávajúce návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú zmenami správania sa so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami“.
Ó
Ópium
Ópium je omamný prostriedok získaný z nezrelých makovíc maku siateho (Papaver somniferum) - po odpadnutí okvetných lístkov sa na vrchole makovej rastliny vysokej 1 - 1,5 m vytvorí zelená tobolka obsahujúca makové semienka. Ak sa táto tobolka u vhodného druhu maku pozdĺžne nareže, z jej zvláštnych mikroskopických trubicových útvarov v stene (mliečnice) začne pomaly vytekať lepkavá sivobiela šťava, ktorá na vzduchu rýchlo tuhne a premieňa sa na tuhnúcu svetlohnedú až celkom tuhú tmavohnedú hmotu - ópium. Táto gumovitá hmota sa potom z toboliek ručne oškrabáva a zbiera do nádob, šatiek a pod. Surové ópium je teda na vzduchu vysušená šťava narezaných, nezrelých makovíc. Vzhľad : Ópium v priebehu vyzrievania mení svoju farbu i konzistenciu. Čerstvejšie ópium je poloelastická, cestovitá, sivozelená hmota, vnútri vlhká a na pohmat diskrétne lepkavá. Staršie a zrelšie ópium je tuhoelastické až celkom vytvrdnuté, krehkej konzistencie, tmavohnedej až hnedočiernej farby. Lisuje sa do podoby plochých koláčikov, podlhovastých tyčiniek a tehličiek. Spôsob aplikácie : Ópium sa najčastejšie fajčí v drevených, hlinených alebo sklenených fajkách charakteristických svojou malou hlavičkou a dlhou trúbeľou na dosiahnutie chladného dymu. Časté je tiež fajčenia ópia vo vodných fajkách. Perorálne užívanie ópia sa realizuje jeho primiešavaním do potravín alebo nápojov, čo je však podstatne zriedkavejšia forma ópiového abúzu (pozri abúzus). Vplyvy a riziká : Ópium patrí medzi drogy (pozri droga) s narkoticko-analgetickým účinkom. Intoxikácia (pozri intoxikácia) ópium a jeho derivátmi je v podstate intoxikácia jeho najúčinnejším alkaloidom - morfínom. Účinok ópia na ľudský organizmus je teda daný obsahom morfínu (pozri morfín). Prejavom je všeobecná eufória (pozri eufória), tiché spokojné snívanie, či pocit zvýšenej výkonnosti. V ostatnom období spotreba ópia klesá, keďže ho nahradzujú čisté preparáty - deriváty ópia (pozri morfín, heroín).
P
Paradigma
Celková konštelácia názorov, hodnôt a postupov, ktoré zdieľajú príslušníci istého spoločenstva. Paradigma vymedzuje predmet vedeckého skúmania, určuje, čo je hodné pozornosti, i to, čo si z rôznych dôvodov všimať netreba.  zdroj: wikipedia
Parenterálna aplikácia drogy
Ide o injekčné vpravenie drogy (pozri droga) do organizmu. Priama vnútrožilná aplikácia (intravenózne) je skôr zriedkavá, keďže si vyžaduje zručnosť a prax. Oveľa častejšia je aplikácia drogy do svalu ( intramuskulárne ), často aj cez odev v časovej tiesni pri nástupe abstinenčného syndrómu (pozri abstinenčný syndróm). Ďalším spôsobom je aplikácia drogy pod kožu (subkutánne), ktorá vyžaduje jemné hypodermálne injekčné ihly na podávanie inzulínu. Parenterálna cesta sa uplatňuje pri aplikácii najmä heroínu (pozri heroín) a amfetamínov (pozri amfetamíny). Pri veľmi častej absencii sterility (injekčné striekačky a ihly si konzumenti navzájom požičiavajú) vedie parenterálny spôsob aplikácie drog veľmi často k prenášaniu vírusov ťažkých infekčných ochorení (vírus hepatitídy B - HBV, vírus hepatitídy non A - non B - NANB, vírus hepatitídy delta - HDV, vírus HIV - syndróm získanej imunodeficiencie (AIDS). Niet miesta na tele, do ktorého by si závislý konzument nedokázal injekčne vpraviť drogu. Bolesť nerozhoduje, keďže akútna potreba drogy dominuje.
Placebo - efekt
Použitie neškodnej a neúčinnej látky spolu so sugesciou prostredníctvom osoby s primeranou autoritou v tom zmysle, že jej pôsobením sa dostaví žiadaný účinok. Využíva psychoterapeutické pôsobenie informácie.
Pocit
Odraz jednotlivých vlastností predmetov a javov objektívneho sveta vznikajúci pri ich pôsobení na receptory. Je výsledkom činnosti analyzátorov, ktoré transformujú fyzikálny podnet na fyziologický proces vzruchu dostávajúci sa do mozgového centra, kde vyvoláva pocity (podľa analyzátorov - zrakové, sluchové, čuchové, dotykové, chuťové, kinestetické, organické). Pocity predstavujú najelementárnejšiu formu uvedomovania si objektívnej reality.
Prevencia
Prevencia ( profylaxia ) prestavuje v najširšom slova zmysle posilňovanie pozitívnych podmienok a vplyvov spoločenského systému (výchovno - vzdelávacieho systému, právneho systému, morálky, pozri morálka, socializácie, pozri socializácia, atď.). Ide o systém opatrení zameraných na znižovanie, prípadne vylúčenie rizika výskytu určitých životných situácií, stavov, procesov, javov negatívne pôsobiacich na človeka alebo skupiny ľudí, pod vplyvom existujúcich životných, pracovných, sociálno - ekonomických podmienok a spôsobu života. Prevencia predstavuje kontinuálny proces zameraný na kladné ovplyvňovanie zdravia prostredníctvom utvárania životného štýlu, v rámci ktorého človek rovnomerne uspokojuje svoje fyziologické, psychické a sociálne potreby. Vo vzťahu k sociálno - patologickým javom vymedzujeme prevenciu ako zámerné, komplexné, koordinované a kontinuálne uplatňovanie psychologických, psychoterapeutických, resocializačných (pozri resocializácia) a výchovných metód (pozri výchova). • Primárna - Univerzálna - Generálna prevencia . Zameraná na celú populáciu všeobecne ako aj na špecifické podskupiny, napr. adolescenti (školské protidrogové programy, ponuky alternatív pre voľný čas, protifajčiarske kampane a pod.). Môžeme ju charakterizovať ako prvotné predchádzanie ohrozujúcim javom. Predpokladá štrukturovanie priaznivých podmienok pre telesný, intelektuálny, psychický a sociálny vývoj jednotlivca. Myslíme tým vytváranie, získavanie a upevňovanie príslušných vedomostí, zručností, návykov smerujúcich k podpore zdravia (pozri zdravie) a k pestovaniu zdravého štýlu života (pozri životný štýl). Ide o všetky aktivity smerujúce k tomu, aby problém vôbec nevznikol. • Sekundárna - Selektívna - Adresná Zameraná na populáciu (subpopuláciu) v podmienkach zvýšeného rizika. Predstavuje konkrétnejšiu formu prevencie, ktorá nie je zameraná na celú populáciu, ale smeruje na ohrozené skupiny obyvateľstva (ohrozenie spôsobené prostredím, narušenými vzťahmi v rodine, spôsobom života rodiny, ktorého súčasťou sú drogy, neúspechmi v plnení cieľov a v uspokojovaní ambícií, pracovným preťažením spojeným s trvalým stresom, dlhodobou nezamestnanosťou, osobnostnými predpokladmi a ďalšie). Úlohou sekundárnej prevencie je zabrániť drogovej kariére ohrozeného, keď už v počiatočnom štádiu treba signalizovať poruchy sociálneho a psychického vývinu jedinca a poskytnúť potrebnú pomoc. • Terciárna - Indikovaná Zameraná na jednotlivcov, ktorí prejavujú špeciálne znaky a symptómy alebo prejavujú znaky závislosti. Jej cieľom je zabrániť recidíve, prípadne zhoršovaniu stavu závislých, ktorí absolvovali liečenie alebo nejakú terapiu.
Prozac
Prozac (chemický názov je fluoxetin) je klasifikovaný ako antidepresivum , ktoré je považované za oveľa bezpečnejšie ako jeho predchodcovia v zmysle bezpečnosti a nenávykovosti. Vo veľkej miere je užívaný intelektuálmi, hudobníkmi, manažérmi na potlačenie nervozity, úzkosti, na posilnenie sebadôvery a zvládnutie trvalo vysokého pracovného nasadenia.
Psilocybín
Prírodný halucinogén, alkaloid s vysoko halucinogénnymi účinkami, ktorý obsahujú mexické a stredoamerické divo rastúce huby druhu Psilocybe mexicana (lysohlávka mexická - česky holohlavec mexický). Rastú aj v strednej Európe, napr. Psilocybe bohemica. Účinky sú podobné účinkom LSD (pozri LSD), ale nie sú tak silné. Uvedené huby si zachovávajú svoj halucinogénny účinok tiež v sušenom stave aj viac rokov. Psilocybín sa v naturálnej forme aplikuje per os. Výsledkom pôsobenia sú zmeny percepcie, bohaté halucinácie (pozri halucinácia), celkové zmeny vnímania a neobvyklé emočné stavy. Huby obsahujúce psilocybín nespôsobujú závislosť organizmu (fyzickú), aj keď ich abúzus (pozri abúzus), podobne ako u LSD, môže viesť k psychickej závislosti (pozri psychická závislosť).
Psychedelia
Pôvod termínu je v gréckych slovách psyché - duša a délos - viditeľný, manifestačný. Pojem sa chápe v zmysle rozširovania duševných pochodov alebo smerovania k prejaveniu duše. Šírší kontext získal najmä v 60-tych rokoch dvadsiateho storočia (psychedelická hudba, psychedelická móda, psychedelické výtvarné umenie). Súčasťou tohto prúdu bolo, u časti mládeže, i konzumovanie halucinogénnych drog zastúpených rôznorodými látkami (preparáty s konopy, meskalín, LSD).
Psychická závislosť
Psychická závislosť môže byť označovaná ako neodolateľné nutkanie, keď droga (pozri droga) uspokojuje určitú psychickú potrebu človeka. Ide o zmenu duševného stavu subjektu následkom opakovaného podávania drogy, ktorá je sprevádzaná rôzne intenzívne vystupňovanou túžbou opäť drogu užívať. Závislosť psychická sa viaže na racionálnu (rozumovú oblasť), emocionálnu (citovú) oblasť, behaviorálnu (zážitkovú) oblasť, sexuálnu oblasť z hľadiska prežívania.
Psychoaktívne látky
Pojem psychoaktívne látky znamená omamné alebo psychotropné látky v čistej forme alebo v prípravku (definícia podľa Rozhodnutia Rady 2005/387/SVV).
Psychopatie
Zaraďujeme ich medzi vývinové odchýlky, anomálie. Psychopatia je na hranici medzi normalitou (harmonická osobnosť) a abnormalitou (duševná choroba, psychóza). Psychopat nie je človek duševne chorý, ale človek, ktorý nemá harmonicky, rovnovážne vyvinuté vlastnosti a sklony. Jeho osobnosť nie je harmonicky zladená. Psychopatia je trvalý stav, abnormálna skladba, štruktúra, architektonika osobnosti. Odchýlka sa týka buď mnohých zložiek osobnosti alebo len jedného rysu. Anomálne vlastnosti a funkcie môžu byť v oblasti emócií, temperamentu (pozri temperament), správania, vôle, charakteru, prežívania atď. Psychopati majú narušené sociálne vzťahy, nepriaznivo ovplyvňujú okolie, dostávajú sa s nim do konfliktov, zle sa prispôsobujú všeobecným zvyklostiam. Psychopati sami seba nepokladajú za chorých, preto ani nevyhľadávajú lekára. Svoje konanie považujú za správne a pri akýchkoľvek konfliktoch (rodina, pracovisko, okolie) obviňujú druhých zo situácie, ktorú sami vyvolali.
Psychotropné látky
Zákon 139/1998 o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch definuje psychotropné látky ako: „látky ovplyvňujúce stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami“.
Psychózy
Sú to závažné poruchy psychických funkcií, pri ktorých je osobnosť chorého podstatne narušená. Psychóza je duševná choroba, ktorej hlavným príznakom je to, že chorý hrubo skresľuje skutočnosť, žije akoby v inom svete vlastných, od skutočnosti celkom odtrhnutých predstáv, trpí halucináciami (pozri halucinácia) - poruchami vnímania a bludmi (poruchami myslenia). Psychotici neuznávajú, že sú chorí, chýba im nozognózia (uvedomenie si choroby) čo vedie k tomu, že sami k lekárovi neprichádzajú. Príčiny psychóz sú determinované vonkajšími a vnútornými faktormi. Vnútornými (endogénnymi) faktormi vzniku psychóz sú dispozície organizmu k zmenám v oblasti VNČ (génová výbava, telesná a psychická konštitúcia). K vonkajším (exogénnym) faktorom patria faktory somatogénne (úrazy, operácie, infekčné choroby,drogové závislosti), psychogénne (tzv. náročné životné situácie, napr. smrť blízkeho človeka, nevera) a sociogénne (interpersonálne konflikty).
R
Recidíva
Návrat k pitiu alkoholu alebo k užívaniu drog po období abstinencie, často sprevádzaný obnovením syndrómu závislosti. Rýchlosť, s ktorou sa vracia syndróm závislosti sa považuje za ukazovateľ jej stupňa.
Rehabilitácia
Systém opatrení, ktorý sa uplatňuje u chorých a postihnutých jednotlivcov na obnovu ich fyzickej a pracovnej schopnosti. Urýchľuje a doplňuje liečbu, skracuje dobu rekonvalescencie, urýchľuje resocializáciu (pozri resocializácia). Rehabilitácia predstavuje súbor liečebných, pracovných, pedagogických, psychologických a sociálnych úsekov pôsobenia.
REITOX
REITOX ( Európska informačná sieť o drogách a drogových závislostiach - Réseau Européen d´Information Sur les Drogues et les Toxicomanies) predstavuje rozpracovaný mechanizmus zberu a výmeny informácií o drogách. Je to sieť kontaktných uzlových bodov (National focal point/NFP) zriadených v členských štátoch EÚ a Nórsku a v kandidátskych krajinách, koordinovaných EMCDDA.
Resocializácia

Proces odstraňovania už osvojených, ale nevyhovujúcich, nevhodných či spoločensky nežiadúcich vzorov správania, noriem, sociálnych rolí, poznatkov a schopností jednotlivca a ich nahrádzanie inými - novými, vhodnejšími, sociálne žiadúcimi a pod.

Resocializácia prestavuje komplex longitudinálne realizovaných činností, opatrení, postupov a aktivít (ekonomické, sociálne, zdravotné, pracovné, pedagogické, psychologické, kultúrno - výchovné) zameraných na socializáciu (uzdravovanie) jedinca liečeného zo závislosti od akejkoľvek patologickej závislosti (alkohol, drogy, patologické hráčstvo, kultová závislosť) po absolvovaní príslušnej terapie. Cieľom je trvalá a dôsledná abstinencia.

Resocializácia v oblasti drogových závislostí (pozri drogová závislosť) je proces koordinovaného, komplexného, kontinuálneho, systematického, cieľavedomého a adresného ovplyvňovania, usmerňovania preliečeného závislého jedinca.

Úspech resocializácie je determinovaný účinnosťou aktivizácie vnútorných schopností človeka na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov drogových závislostí a na zapojenie sa do života v prirodzenom prostredí. Resocializácia je teda programovo zameraná na zmenu životného štýlu prostredníctvom zmeny myslenia s cieľom dosiahnutia plnej integrácie, plnohodnotného návratu do bežného života, sociálneho prostredia a pracovného procesu.

Rezorpcia drogy

Vstup drogy (pozri droga) do organizmu vstrebávaním cez sliznice. Ide obvykle o sliznicu dutiny ústnej alebo zažívacieho traktu ( per os - niektoré druhy opiátov, kata, niektoré halucinogény, upravený hašiš, psychofarmaká).

Pre užívanie kokaínu (pozri kokaín) je typické jeho vstrebávanie cez sliznicu nosa (per nasim) s priamym prienikom drogy vláknami čuchového nervu do mozgu. Zriedkavou alternatívou je vstrebávanie drogy cez sliznicu pošvy (per vaginam), močovou trubicou (per uretram) alebo konečníka (per rectum), napr. kokaín.

Osobitným problémom je prienik drogy cez kožu do krvi a tkanív. Týmto spôsobom veľmi účinne prenikajú rôzne látky s psychoaktívnym účinkom, napr. halucinogény vrátane LSD, pozri LSD).

Nebezpečnou sa ukazuje najmä skutočnosť, že ideálnym prostredím pre prienik drogy je detská pokožka, ktorá obsahuje relatívne menšie percento spevňujúcich kolagénnych vláken oproti koži dospelej osoby. Nemožno preto podceňovať najmä rozširovanie rôznych drogou impregnovaných „samolepiek“ alebo „ozdobného tetovania “, ktoré treba pred prilepením na kožu najprv obliznúť.

S
Socializácia
Proces začleňovania sa jednotlivca do spoločnosti, proces sociálneho učenia, v ktorom si osvojuje kultúru spoločnosti, spoločenského prostredia, ktoré poznáva, kooperuje s ním a stáva sa jeho efektívnym členom. Produktom procesu socializácie je formovanie špecificky ľudských spôsobov reagovania, vnímania, myslenia, cítenia, teda formovanie sa ako sociálnej bytosti i ako individuálnej osobnosti. Socializácia sa uskutočňuje v činnosti, v sociálnom styku a v sebauvedomovaní. Hlavným prostriedkom socializácie je výchova v rodine a v rámci skupín, do ktorých jednotlivec vstupuje prostredníctvom identifikácie s pravidlami, ktoré tam platia.
Sociálna exklúzia
Sociálne vylúčenie, teda proces separácie jednotlivcov od spoločnosti v dôsledku napr. nedostatočného vzdelania, rasy, pohlavia, veku a pod. Príčiny sociálnej situácie súvisiacej so sociálnou inklúziou sú napr. demografické zmeny, ekonomické zaťaženie domácností,  príjmová nerovnosť (ktorá ma okrem iného aj svoj regionálny aspekt), nezamestnanosť, nedostatok v prístupe k inštitúciam apod.
Sociálnu exklúziu odlišujeme od pojmu chudoby, ktorá je chápaná predovšetkým ako nedostatok (finančných) zdrojov alebo materiálna núdza.
           
Zdroj: www.esf.gov.sk/documents/101_FSR_T.doc
Solvenciá
Solvenciá - organické rozpúšťadlá, predstavujú v podstate náhradnú drogu (pozri droga). Vdychovanie pár organických rozpúšťadiel predstavuje mimoriadne nebezpečnú formu intoxikácie okrem iného aj tým, že tieto prostriedky sú relatívne bezproblémovo dostupné v obchodnej sieti. Ide o rôzne rozpúšťadlá, riedidlá, lepidlá, kaučukové tmely, čistiace prostriedky, laky, odlakovače, leštidlá, zvýrazňovače, rozmrazovače, čistiace prostriedky, hnacie plyny rôznych aerosolových sprejov (freóny). V ideálnom prípade ide o čisté koncentrované rozpúšťadlá organických látok - toluén, éter, benzén, xylén, trichloretylén, acetón, benzín, chloroform, metylchloroform, cyklohexanon a ďalšie. Vzhľad : Ide o veľmi heterogénnu skupinu (celý rad chemických prípravkov) vyskytujúcu sa v rôznych formách voľne dostupných na trhu. Spôsob aplikácie : Všetky prchavé látky typu organických rozpúšťadiel vstupujú do organizmu inhaláciou (pozri inhalácia) - fetovaním. Tieto látky majú prirodzenú schopnosť uvoľňovať svoje molekuly do ovzdušia už pri izbovej teplote (vdychovanie za studena). Konzumenti inhalujú solvenciá hlbokými vdychmi nosom (sniffing) priamo z transportného obalu alebo z navlhčeného kusa látky, prípadne porézneho materiálu (napr. špongia). Za účelom zvýšenia „efektu“ sa snažia čo najviac uzavrieť priestor inhalácie (pod prikrývkou, dekou, plastikovým vrecom a pod.). Vplyvy a riziká : Solvenciá majú euforizačný, halucinačný, až anesteticko - narkotizujúci účinok. Pôsobia priamo toxicky na neuróny CNS a na myelínové pošvy najmä centrálnych nervových vlákien. Po aplikácii sa obvykle dostaví pocit eufórie (pozri eufória), časté sú rozsiahle vizuálne i sluchové pseudohalucinácie až halucinácie (pozri halucinácia), pocit depersonalizácie (pozri depersonalizácia), uvoľňujú sa morálne zábrany. Intoxikácia (pozri intoxikácia) sa objaví v priebehu 5 - tich minút, efekt odoznie zhruba behom 30 minút. Inhalácia solvencií patrí k najprimitívnejším a zdraviu veľmi nebezpečným formám drogovej závislosti (pozri drogová závislosť). Chronická závislosť sa môže vyvinúť už po niekoľkých expozíciách. Následky na psychické a fyzické zdravie (pozri zdravie) subjektu sú otrasné. Už po krátkom období sa objavuje zhoršenie pamäťovej výkonnosti, náhle zhoršenie školského prospechu (ak ide i žiakov - študentov), apatia, nezáujem o seba a okolie, deteriorizácia psychiky, postupné trieštenie intelektu, rozpad osobnosti. Inhalácia solvencií tiež vedie k poklesu telesnej hmotnosti následkom straty chuti do jedla, k tremoru, k degeneratívnym zmenám kostnej drene, k poškodeniu sliznice dýchacích ciest, srdcového svalu, pečene. Abúzus (pozri abúzus) solvencií vytvára obvykle mimoriadne rezistentnú závislosť(pozri závislosť).
Strach
Z psychologického hľadiska je strach jednou zo základných emocionálnych kvalít spočívajúcich vo vedomej reakcii na očakávané zmeny k horšiemu. Je citovou zložkou prežívania úzko spojenou s pocitmi neistoty a tiesne, ktorá je vyvolaná skutočným alebo fiktívnym nebezpečenstvom. Strach sprevádzajú rôzne fyziologické funkcie (kardiovaskulárny systém, tráviaci systém, endokrinný systém). Patologická forma strachu vystupuje najčastejšie v podobe fóbií (pozri fóbia). Prejavy strachu oscilujú od pocitu neistoty, až po vyhrotené stavy hrôzy a paniky. Spoločensky pôsobí emócia strachu negatívne pokiaľ ochromuje aktivitu človeka alebo dezorganizuje racionálne jednanie. Pokiaľ sa však strach včleňuje do motivačných štruktúr v zmysle podnecovania k záchrane hodnôt a odstraňovania príčin ich ohrozenia, vystupuje strach ako činiteľ spoločensky konštruktívny.
Stres
Nešpecifická reakcia organizmu na akúkoľvek požiadavku, ktorá vzniká vzájomným pôsobením vonkajších vplyvov (akákoľvek nadmerná záťaž, neúmerné požiadavky a pod.), ale aj vnútorných vplyvov (intenzívna stimulácia, pocit ohrozenia a pod.) a schopností človeka odolávať zvýšenej záťaži alebo frustrácii (pozri frustrácia). Stres sa prejavuje somatickými následkami (búšenie srdca, bolesť pri srdci, studený pot, bolesti žalúdka), v duševnej činnosti sú jeho prejavmi podráždenie, napätie, únava, zhoršenie vnímania a pod. V súčasnosti sa považuje za jeden z určujúcich mechanizmov (faktorov) podnecujúcich vznik psychosomatických ochorení (tzv. civilizačné choroby).
Subkultúra
Subkultúra je taká kultúra (spravidla sa týka skupiny), ktorá sa líši od prevládajúcej, väčšinovej a „oficiálnej“ kultúry spoločnosti predovšetkým hodnotami, normami, špeciálnou štruktúrou, prípadne i spôsobom života a správania svojich príslušníkov. Stupeň tejto rozdielnosti je v širokom intervale. Na jeho jednom póle sa nachádza jednoduchá modifikácia kultúry spoločnosti a na druhom póle výrazný rozpor s hodnotami a normami spoločnosti. Pojem subkultúra sa používa napr. pri skúmaní životného štýlu skupín mládeže, určitých sociálnych a etnických vrstiev, protestných hnutí, hodnotových predstáv delikventov. Subkultúra nikdy nie je úplne izolovaná od dominantnej kultúry.
Suicídium ( samovražda )
Agresia namierená voči vlastnej osobe, ktorej cieľom je zánik vlastnej osoby. Ukončenie života z vlastného rozhodnutia. Príčinami býva pocit bezvýchodiskovosti v ťažkej životnej situácii. Môže byť reakciou na neúspech, samotu, hroziaci trest, východiskom neriešiteľnej situácie. Vyskytuje sa často u duševne chorých osôb trpiacich depresiami, schizofréniou, psychopatiou alebo u drogovo závislých.
T
Terapeutická komunita

Štrukturované prostredie v ktorom klient žije a absolvuje program liečenia/rehabilitiácie. Terapeutická komunita (TK) ponúka bezpečné a podnetné prostredie pre rast a zrenie, ktoré sa realizuje hlavne prostredníctvom sociálneho učenia  v kontexte, ktorý je vymedzený  jasnými a zrozumiteľnými pravidlami. Terapeutický potenciál  TK sa  prejavuje hlavne v napätí   medzi realitou a terapiou, medzi každodenným  spolužitím na strane jednej a podporovaným a monitorovaným sociálnym učením a nácvikom na druhej strane.
Zdroj: http://www.drogy-info.cz/index.php/info/glosar_pojmu/t/terapeuticka_komunita

Dva významy pojmu terapeutická komunita
Špecifická forma organizácie liečebnej inštitúcie. Znamená zrušenie tradičnej autoritatívnej organizácie výmenou za otvorenú komunikáciu všetkých členov organizácie, vrátane pacientov a personálu; spolurozhodovanie a podieľanie sa pacientov na vlastnej liečbe. Pacienti prestávajú byť pasívnymi prijímateľmi liekov, ale stávajú sa aktívnou silou. Takýto prístup umocňuje liečebné pôsobenie. Liečbu v terapeutickej komunite je možné považovať za liečbu prostredím v najširšom slova zmysle. 
V užšom slova zmysle je možné terapeutickú komunitu chápať ako metódu liečby, ako liečebný prístup využívajúci dynamiku malej skupiny i väčšieho spoločenstva, pričom na prestavbe pacientovej osobnosti pracuje pacient sám, ale aj malá skupina, ktorej je členom, i celá komunita. Terapeutická komunita je komplexná metóda zameraná na psychoterapeutické využitie celého denného režimu liečebného zariadenia a všetkého času, ktorý v ňom pacienti strávia, všetkých činností, ku ktorým v tomto prostredí dochádza, všetkých vzťahov, ktoré sa v ňom vytvárajú.
Zdroj: http://www.hmsx.sk/terapeuticka-komunita/

Tolerancia
Tolerancia predstavuje zníženú odpoveď organizmu na účinky obvyklej dávky drogy (pozri droga) po jej opakovanom užívaní. Na dosiahnutie zvyčajného „efektu“ treba zvýšiť dávku drogy alebo skrátiť frekvenciu užívania (interval medzi dávkami).
Tolerancia frustračná
Určitá kapacita človeka odolávať frustrujúcim (pozri frustrácia) činiteľom bez upadnutia do neprimeraných spôsobov reakcií. Prejavuje sa v rozsahu adekvátneho prispôsobenia alebo v rozsahu adaptačných (pozri adaptácia) reakcií na frustrujúce činitele.
Trest
Negatívne alebo nepríjemné dôsledky pre pôvodcu (aktéra) určitého jednania alebo správania. Forma negatívneho motivačného pôsobenia na jednotlivca, napr. v škole, doma. Je založená na vyvolávaní negatívnych citových zážitkov a emócií, čomu sa chce potrestaný v budúcnosti vyhnúť. Trest má dve funkcie : informačnú (napr. konštatovanie nesprávnosti správania) a motivačnú (navodiť motivačný konflikt). Ak má byť trest účinný, musí mať adekvátnu formu a predpokladať možnú reakciu potrestaného a okolia. Tresty môžeme rozlíšiť na fyzické, psychické, zákazy a pod. Tresty môžu nežiadúce správanie tlmiť, ale môžu tiež viesť k úniku, predstieraniu a kontraproduktívnym reakciám vrátane spustenia už nekontrolovateľných mechanizmov. Odmena (pozri odmena) je preto efektívnejšia ako trest.
Trip
Výraz používaný na označenie zážitku po užití drogy, najmä halucinogénnej. „Bad trip“ Výraz používaný na označenie negatívnych alebo nepríjemných pocitov po užití drogy, sprevádzaných najčastejšie strachom, depresiou, zúfalstvom, predstavou smrti alebo katastrofy, samovra-žednými myšlienkami. Môže nastať po užití halucinogénov, ale aj iných drog (amfetamíny).
Ú
Úzus
Úzus predstavuje užívanie drog (pozri droga) - liečiv v súlade so záujmami a potrebami jednotlivca a s prijatými spoločenskými konvenciami. Ide v podstate o užívanie liečiv alebo iných látok charakteru drog (napr. víno, betel) v primeraných dávkach v súlade s potrebami užívateľa a aktuálnymi požiadavkami lekárskej vedy.
V
Vnímanie
Súčinnosť analyzátorov pri odrážaní vonkajšieho sveta. Výsledkom vnímania je vnem ako odraz vlastností predmetov a javov, ktoré v danom momente pôsobia na analyzátory. Medzi základné druhy vnímania patrí vnímanie priestoru, času, tvaru, zvuku, hĺbky a medziosobné vnímanie. Vnímanie je nielen záležitosťou zmyslov, ale aj kognitívnych procesov, sociálneho prostredia a výcviku.
Voľný čas
Čas trávený mimo pracovnú dobu, pracovné povinnosti. Započítava sa tu i čas potrebný pre nevyhnutné fyziologické aktivity, ako je spánok alebo jedlo. Voľný čas je možné definovať ako dobu, ktorou človek disponuje podľa vlastného uváženia, rozhodnutia a voľby na uspokojenie svojich potrieb a záujmov, na sebarealizáciu po vykonaní pracovných, študijných a ďalších povinností vyplývajúcich z jeho sociálnej pozície. Voľný čas je mnohodimenzionálny fenomén s komplexným vplyvom, ktorý plní viacero funkcií, napr. zdravotno - hygienickú, socializačnú, sebarealizačnú, formatívno - výchovnú, ochranno - preventívnu. Uvedené funkcie konkretizujú význam voľného času. Zmysluplné využívanie voľného času v skupine rovesníkov, kamarátov spojených spoločnými záujmami patrí k najúčinnejším prostriedkom primárnej prevencie (pozri prevencia) sociálno - patologických javov u detí a mládeže.
Výchova
Základný pojem pedagogickej teórie i praxe, činnosť, ktorá smeruje k formovaniu človeka. Výchova je profesionálne, odborné a cieľavedomé udržiavanie, zdokonaľovanie a rozvíjanie pozitívnych a funkčných možností človeka, psychických funkcií, procesov a vlastností osobnosti. Ide o proces cieľavedomého a zámerného usporiadania vonkajších podmienok (optimalizácia prostredia, podmienok, vzdelávacieho a výchovného obsahu) a vnútorného vývinu v smere efektívneho sprostredkovania spoločenských hodnôt (socializácia osobnosti), ktorý smeruje ku komplexnému, optimálnemu a harmonickému rozvoju človeka, jeho aktivity, kreativity, individuality, sebarealizácii ako autentickej a integrovanej osobnosti. Výchova je také pôsobenie na rozvoj osobnosti, aby osoba bola pripravená a schopná vlastného progresívneho sebarozvoja (autokreácie) v intenciách a v tvorivom protirečení s kreáciou prostredia, society. Výchova vzniká so vznikom spoločnosti ako nevyhnutná podmienka jej existencie. Je javom aktuálnym i historickým, s vývojom spoločnosti sa mení v zmysle odrazu cieľov a potrieb jej fungovania a rozvoja.
Z
Závislosť
Vzájomný vzťah, v ktorom nejaký objekt alebo jav nemôže naplno a trvalo existovať bez iného objektu alebo bez podmienok týmto objektom vytváraných. Pojem závislosť sa najčastejšie vyskytuje v spojitosti s drogami (pozri droga). Samotná drogová závislosť (pozri drogová závislosť) predstavuje len jednu stránku tohto mnohoznačného pojmu. Prestavuje súbor príznakov (symptómov), ktoré vznikajú následkom pôsobenia príslušného podnetu na organizmus alebo psychiku človeka. Príznaky závislosti sa aktivizujú pri oslabení pôsobenia podnetu, ale najmä pri jeho absencii. Závislosť môže mať podobu potreby, kde podľa druhu potreby je možné vymedziť tri skupiny závislostí necesitné (nevyhnutné), obvykle ide o bazálne biologické potreby - potrava, životné prostredie, pohyb a pod., posibilné (možné) - od profesie, činností, osôb, spoločenských podmienok a pod., obsedantné (nutkavé), ktoré môžu byť v norme alebo v subnorme - od koníčkov, záujmov, pôžitkov, alkoholu, drog a pod. Podľa etáp ontogenetického vývoja je možné závislosť diferencovať na : • závislosť s vekom pretrvávajúca - napr. závislosti vyplývajúce z bazálnych potrieb, • závislosť s vekom pribúdajúca - napr. závislosti súvisiace so somatickým a psychosociálnym dozrievaním, • závislosť s vekom ubúdajúca - napr. závislosti súvisiace s involučnými procesmi v priebehu starnutia. Na základe sociálnych noriem môže byť závislosť želaná, odporúčaná, vynucovaná. V dôsledku toho sa v určitej kultúre ustálili a zafixovali niektoré prejavy závislého resp. nezávislého správania nielen podľa veku, pohlavia, ale i spoločenského postavenia. Závislosť - nezávislosť sú koexistujúce pojmy. Na základe koexistencie oboch premenných človek spravidla nemôže byť charakterizovaný absolútnou závislosťou, ani absolútnou nezávislosťou. Absolútny výskyt iba jednej dimenzie by vylučoval existenciu druhej dimenzie, čo vylučuje koexistencia. Závislosť je teda možné charakterizovať ako vzťah medzi dvoma javmi, z ktorých prvý - subjekt je nositeľom závislosti a druhý - objekt je predmetom závislosti. Výsledkom uvedeného vzťahu je správanie, ktoré sa pri subjekte môže prezentovať v norme a subnorme. Pri správaní v norme je subjekt schopný kontrolovať, usmerňovať svoje závislé správanie vo vzťahu k objektu závislosti. Pri správaní v subnorme nie je subjekt schopný korigovať svoje správanie vo vzťahu k objektu závislosti. Toto subnormné (patologické) závislé správanie je založené na vášnivej (chorobnej) túžbe, ktorá je spravidla mimo autoregulačné (pozri autoregulácia) možnosti postihnutého. Poznáme viac druhov subnormných závislostí. Z aspektu ich vplyvu a negatívnych sociálnych dôsledkov môžeme ako najzávažnejšie uviesť : drogovú závislosť, hráčsku závislosť (hráčske automaty, počítačové hry), závislosť na práci, závislosť na internete, kultovú závislosť (niektoré náboženské sekty).
Zdravie
Zdravie predstavuje stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, nielen neprítomnosť choroby. Je výsledkom interakcií medzi ľudským organizmom a sociálno - ekonomickými, fyzikálnymi, chemickými a biologickými faktormi životného prostredia, pracovného prostredia a spôsobom života. Zdravie je možné definovať ako harmonicky vyvážený telesný a duševný stav človeka sprevádzaný pocitom spokojnosti, v ktorom je človek subjektívne bez problémov a objektívne bez lekárskeho nálezu Ide o taký priebeh a spôsob fungovania všetkých životných prejavov človeka, ktorý umožňuje zachovávať, ale i rozvíjať jeho existenciu z biologického, psychického a sociálneho hľadiska. Vlastná podstata zdravia sa teda dá definovať ako určité funkčné optimum všetkých životných prejavov človeka. Zdravý organizmus reaguje bez poškodenia výkonnosti i objektívnych kvalít zdravotného stavu na komplexné podnety a vplyvy rozmanitých činiteľov prostredia, vykazuje odolnosť voči negatívne funkčným vonkajším činiteľom povahy chemickej, fyzikálnej, biologickej, spoločenskej atď.
Zneužívanie
V anglickej literatúre abuse alebo aj misuse. Obvykle sa pod zneužívaním rozumie nesprávne používanie látky určenej na iné účely. Pri kontrolovaných (zakázaných či obmedzene dostupných) látkach sa výrazom zneužitie rozumie každé ich použitie iné než na lekárske alebo vedecké účely, vrátane užívania bez predpisu, v nadmerných dávkach alebo počas dlhšieho obdobia, než je dovole-né. Z lekárskeho hľadiska možno tento pojem chápať ako opakované užívanie nejakej látky v priebehu 12 mesiacov, ktoré vedie k poškodeniu fyzického či psychického zdravia a spôsobuje užívateľovi aj problémy v rodinnom a spoločenskom živote, prípadne aj problémy so zákonom.
Zodpovednosť
Vlastnosť alebo schopnosť charakteru, ktorá sa prejavuje tendenciou pridŕžať sa morálnych noriem ako interiorizovanej povinnosti a ktorá súvisí s hodnotovou orientáciou jednotlivca. Prejavuje sa napr. spoľahlivosťou, dôslednosťou, rešpektovaním záväzkov.

Autor základnej časti: prof. PaedDr. Jozef Liba, PhD.

Aktualizované 14. januára 2008.

Košický kraj Prešovský kraj Banskobystrický kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Trenčiansky kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj
Vyberte si poradňu alebo kontaktné cetrum, ktoré je vám najbližšie
Preventívne programy

Online hry

Kalendár podujatí
Júl 2016
        1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31
 
 
Odkazy